Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       19. december 2001 SDKÚ pripravená legislatívne riešiť domáce násilie Oľga Štefucová Napriek tomu, že súdne a policajné štatistiky vykazujú, že až 60 percent násilia sa na Slovensku odohráva v rodinách, dodnes riešenie tohto problému nemá podporu v legislatíve. Hoci pokusov už bolo niekoľko, vždy stroskotali na neochote politických strán seriózne pristúpiť k príprave noviel zákonov, zahrňujúcich oblasť na jednej strane rodinného práva, na strane druhej práva trestného. Práve legislatíva by totiž mala riešiť ochranu v prvom rade žien a detí, rovnako ako prípadný zákaz kontaktu agresora s rodinou, jeho dočasné či trvalé vysťahovanie zo spoločnej domácnosti. Prelomiť legislatívne bariéry v tomto smere sa odhodlala SDKÚ. S jej podpredsedníčkou pre sociálne veci a tretí sektor Zuzanou Martinákovou sa pozhovárala Oľga Štefucová. RFE: „Balík zákonov, ktoré v januári hodlá predložiť na program rokovania parlamentu SDKÚ sa dotýka domáceho násilia. To je vlastne oblasť, ktorá v slovenskej legislatíve predstavuje takmer úplné vákuum. Z. Martináková: Ja som sa od vstupu do politiky začala vážne týmto problémom zaoberať a zakrátko som zistila, že mimovládne organizácie, ktoré sa aj v praxi venujú tomuto problému, sa už minimálne osem rokov snažia, aby sa do legislatívy dostali úpravy, ktoré by pomohli riešiť domáce násilie. Myslím si, že teraz sme na tej ceste, ktorá by mohla viesť k úspechu. Spomeniem teda tie zákony, ktorých by sa to malo dotknúť. Ide predovšetkým o novelu trestného zákona, novelu občianskeho zákonníka, občianskeho súdneho poriadku, ale aj novelu zákona o priestupkoch, kde chceme zvýšiť pokuty za to, keď ten manžel zničí nejaký majetok, alebo proste dopustil sa nejakej škody. Takže je to celý balík zákonov, ale je to len začiatok. Začiatkom januára by malo byť stretnutie autoriek, v tomto prípade je to predovšetkým Asociácia sudkýň Slovenska, s ministrom vnútra a dohodneme si ďalší postup ako sa bude pokračovať v tom, ako školiť policajtov trebárs na to, ako zasahovať v problematike domáceho násilia a podobne. RFE: Gestorom väčšiny tých legislatívnych noriem by mal byť rezort spravodlivosti. Roky sa už hovorí napríklad o novelizácii trestného poriadku, dodnes nie je vypracovaná. Takže musím sa opýtať, akú reálnu šancu dávate týmto návrhom? Z. Martináková: Začiatkom januára by sa malo uskutočniť stretnutie zástupcov všetkých politických strán zastúpených v parlamente práve k tomuto problému. Ja osobne skutočne neverím v tejto chvíli, že by sa niekto postavil výrazne proti zmenám týchto zákonov, aby sa riešil problém domáceho násilia. Otázka bude, aký bude názor na znenie jednotlivých paragrafov. Dá sa očakávať veľmi tvrdá diskusia, niekoľko z tých paragrafov bude sa skutočne posudzovať ako sporných, najmä medzi legislatívcami. Sme na túto diskusiu pripravení, ale ak chceme skutočne začať tento problém riešiť, tak jednoducho treba začať tie kompromisy hľadať. RFE: Ale ak treba tento problém riešiť, tak nestačí, aby boli prijaté iba nové zákony. Realizácia je podmienená aj celým zázemím. Z. Martináková: To si myslím, že je druhý krok, veľmi dôležitý. Treba rozpracovať celkovú koncepciu. Ako budú fungovať krízové strediská, ako bude fungovať to, čo som už spomínala, školenie policajtov, ako budú fungovať záchytné strediská, ktoré by mali poskytovať pomoc tým obetiam domáceho násilia. Lebo im treba poskytovať špecifickú pomoc, je to veľmi špecifický problém, ako budeme pristupovať k týmto obetiam. Takže celý tento systém musí do seba zapadať, ale toto už je otázka pre ďalšie roky. RFE: Pani Martináková, na záver sa musím opýtať, či možno chápať tento pokus, predložiť takýto balík zákonov, aj ako istý predvolebný ťah SDKÚ? Z. Martináková: Nie. Ja by som to v tejto chvíli odmietla veľmi. Mojim veľkým záujmom je, aby sme dosiahli politickú dohodu. Ja som sa o tom rozprávala s ľuďmi z mnohých politických strán. Všetci si uvedomujú, že skôr či neskôr, do tohto problému musíme nejakým spôsobom vstúpiť. Ak to neurobíme teraz, bude to stáť pred nami o rok. Ak to neurobíme o rok, bude to o dva roky. Je to balík zákonov, ktorým sa budeme jednoducho musieť zaoberať. Už nesmieme zatvárať oči pred tým, že to buď neexistuje, alebo nech si to riešiť rodina sama. Lebo tam je obeť a keď chránime obeť pred agresorom v parku, alebo na verejnom priestranstve, tak je úplne nenormálne, že ju necháme vystavovať dlhodobému týraniu. Pretože násilie v domácnostiach je dlhodobý proces. Takže, ak sa to stane predmetom politických šarvátok, tak to bude to najtragickejšie, čo sa môže stať. Ja urobím všetko pre to, aby to tak nebolo. RFE: Predpokladáte, že ten balík zákonov, je možné, že by podporila aj opozícia? Z. Martináková: Ja si myslím, že áno. Ja som sa o tom neraz rozprávala napríklad s pani poslankyňou Oľgou Keltošovou. Ako ministerka mala s tým svoje skúsenosti. Myslím si, že pozná detailne tento problém. Pozná aj medzinárodné normy, pozná aj zákony jednotlivých vyspelých demokratických krajín. A myslím si, že podporí každý rozumný návrh, lebo vie, že to treba robiť. Ale zároveň všetci, ktorí sa v tom vyznajú vedia, že je to veľmi zložitý a dlhodobý problém. Ale my ho raz otvoriť musíme. A myslím si, že je to jedno kedy, či rok pred voľbami, alebo rok po voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...