Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       20. december 2001 Koho práva chránia na Slovensku všeobecné súdy? Peter Gabaľ „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom,“ uvádza sa v druhom odseku článku 48 slovenskej ústavy ako jedna zo súčastí práva na súdnu a inú právnu ochranu. Či je toto ústavou zaručené právo v súčasnej Slovenskej republike skutočne samozrejmosťou, je otázne. Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach včera konštatoval, že Okresný súd Košice 1 porušil právo navrhovateľa Jaroslava F. na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Okresný súd viac než jeden a pol roka nepostúpil Krajskému súdu odvolanie a občanovi oznámil, že sa súdy jeho vecou už nebudú zaoberať – ako keby mu chcel zatajiť či uprieť jeho právo odvolať sa. Samotné 19 mesačné čakanie údajne mohlo byť aj dlhšie či nekonečné - podľa právnej zástupkyne navrhovateľa okresný súd k postúpeniu veci krajskému súdu zjavne vyprovokoval až fakt, že prípadom sa začal zaoberať Ústavný súd. Keď sa tam prípad predsa len dostal, Krajský súd podľa právnej zástupkyne navrhovateľa uprel jej mandantovi právo nechať sa zastúpiť advokátom, pretože podľa Krajského súdu ho v takej jednoduchej veci nepotreboval. Vec bola síce jednoduchá, ale čudná. Okresný súd pred viac než dvoma rokmi rozviedol manželstvo navrhovateľa a určil mu výšku výživného pre jeho syna. O dva mesiace neskôr súd vydal opravné uznesenie, kde sumu zvýšil o 200 korún s tým, že v pôvodnom uznesení bola chyba – hoci v odôvodnení sa opakovane i naďalej vyskytovala nižšia, údajne chybná suma. Či išlo o lajdáctvo, alebo chcel súd svojvoľne, bez riadneho pojednávania, zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie, to stále nevieme. Ústavný súd rozhodoval iba o prieťahoch v konaní. Vecný obsah prípadu patrí všeobecným súdom, v systéme ktorých mal navrhovateľ podľa ústavného súdu využiť možnosť dovolania sa na Najvyššom súde republiky. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa sa ale jej klient chcel vyhnúť zdĺhavosti konania o dovolaní, ktoré niekedy trvá viac než rok. Pred necelými troma mesiacmi, 2. októbra tohto roku, Ústavný súd konštatoval porušenie práv občana Karola K., domáhajúceho sa rozhodnutia v spore o zaplatenie vyše miliónového dlhu. Za štyri roky Okresný súd Bratislava 2 vo veci nekonal s niekoľkomesačnými odkladmi medzi jednotlivými úkonmi, v jednom prípade takéto čakanie trvalo celý rok. Hoci žalobca súdu oznámil miesto pobytu a zamestania žalovaného, súd si nedal tú námahu, aby zabezpečil účasť žalovanej strany na pojednávaní hrozbou pokuty alebo predvedením za asistencie polície. Žalovaný sa tak dodnes súdnemu pojednávaniu úspešne vyhýba. Sú tu teda dva prípady dvoch občanov, ktorí v súdnych sporoch fakticky zatiaľ stále neuspeli, hoci sa v tejto chvíli môžu považovať za morálnych víťazov. Koľko je však na Slovensku tých, ktorí ani netušia, že by mohli svoj spor vecne, alebo aspoň v tejto morálnej rovine obhájiť, pretože možnosť opravného prostriedku im zatajil ten, kto má ich práva chrániť, teda sudca?		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...