Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       20. december 2001 Vláda zrušila funkciu výkonného koordinátora zahraničnej pomoci na Úrade vlády Milan Žitný Podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková dnes informovala o aktuálnom stave v prístupovom procese do Európskej únie. Vicepremiérka konštatovala, že počas belgického predsedníctva sa Slovensku nepodarilo uzatvoriť toľko kapitol ako počas švédskeho predsedníctva, na druhej strane sa podarilo v týchto dňoch uzatvoriť jednu z najťažších kapitol – životné prostredie a zajtra by sa mala uskutočniť konferencia o kapitole finančná kontrola. Komplikácie v tejto kapitole však úzko súvisia s aférou tzv. Eurofondov a niekdajšieho riaditeľa Odboru zahraničnej pomoci Rolanda Tótha, ktorá viedla k odvolaniu vicpremiéra Pavla Hamžíka. Podozrenie, že na Slovensku ktosi vo veľkom tuneloval finančné prostriedky z programu EÚ Phare, vyvrátili zistenia NKÚ. Skutočným problémom bola netransparentnosť systému administratívnej obsluhy a čerpania peňazí, na čom mala však svoj podiel nielen slovenská administratíva, ale aj niektoré inštitúcie EÚ. AUDIO: “My sme prijali opatrenia aj na základe spolupráce so skupinou, ktorá pracovala na vysokej úrovni s Európskou komisiou a dnes prakticky možno povedať, že opatrenia už intenzívne napĺňame, smernica je vypracovaná a na prvom rokovaní vlády v budúcom roku bude predložená.” Slovensko ako jediná z asociovaných krajín EÚ mala špeciálnu funkciu na Úrade vlády – výkonného koordinátora zahraničnej pomoci, ktorým bol riaditeľ príslušného odboru Roland Tóth. Vo všetkých ostatných pridružených krajinách EÚ túto funkciu vykonávajú priamo národní koordninátori na úrovni člena vlády. Vláda na včerajšom zasadnutí zrušila funkciu výkonného koordinátora z dôvodu neštandardnosti tejto pozície, ale aj kvôli negatívnym skúsenostiam, ktoré vyústili do známeho škandálu na jar tohto roka, keďže riaditeľovi odboru umožňovala využívať neprimerané právomoci. Funkciu výkonného koordinátora zriadil ešte vicepremiér Jozef Kalman v roku 1996. Dovtedy – od roku 1991 do roku 1996 - patrila agenda zahraničnej finančnej pomoci pod ministerstvo zahraničných vecí. V roku 1997 zahraničný audit konštatoval, že z finančných prostriedkov EÚ sa v rezorte zahraničia “stratilo” z nedbanlivosti 23 miliónov korún. Túto sumu treba vrátiť, a preto vláda včera prerokovala vyhlásenie vicepremiérky Márie Kadlečíkovej a ministra zahraničia Eduarda Kukana k vyriešeniu tejto záležitosti. Vláda bude musieť uhradiť tento dlh zo štátneho rozpočtu do polovice januára budúceho roka. Podľa vicepremiérky Kadlečíkovej bude mať tento prípad pokračovanie aj v rovine vyvodenia osobnej zodpovednosti príslušných pracovníkov rezortu zahraničia, ktorí finančnú škodu spôsobili. Slobodnú Európu zaujímalo, ako bude vláda zabezpečovať prístup k informáciám o projektoch v rámci finančnej pomoci EÚ, keďže doteraz sa takéto informácie nevyskytovali ani na webovej stránke vlády, ani na stránke misie EK v Bratislave. AUDIO: “Spolu s EK bol vypracovaný projekt na poskytovanie informácií a tento mi bude dnes popoludní prezentovaný. Všetky informácie budú zverejnené, nemáme čo zakrývať, teda otvorene budeme poukazovať na to, koho sme vybrali a priznám sa, sme pripravení aj na kritiku, že možno niekde pri súťaži nebolo všetko pripravené tak transparentne alebo sa zmenilo v priebehu súťaže. Čiže porovnávame to tak s pravidlami EK, ako aj s našimi.” Jedným z problémov využívania finančných prostriedkov EÚ je nedostatočná kvalita predložených projektov, alebo aj ich oneskorené predkladanie. Ďalším problémom je vysoký podiel finančných prostriedkov, vynaložených v rámci projektu, na jeho administratívu a technickú pomoc expertov. Podľa poslankyne rozpočtového výboru Európskeho parlamentu Staunerovej na realizáciu projektov išlo v priemere iba necelých 17% prostriedkov, zbytok na ich administratívnu a  technickú „obsluhu“. Podľa vicepremiérky Kadlečíkovej je tento pomer 45% na realizáciu, zbytok na know-how pomoc. Ideálny stav by mal byť 70% na investície a 30% na know-how. Tento pomer sa už v tomto roku začína meniť v prospech investícií. AUDIO: „Áno, SR dnes už kráča do inej etapy, aj v súvislosti s administratívnymi kapacitami si k navyšovaniu chcem povedať, že je to pozitívne. (069) Už projekty, ktoré sú nakontrahované v tomto roku a ktoré ešte stále čakajú na podpis, už znamenajú predovšetkým investície, ktoré zostávajú na Slovensku.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...