Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       22. december 2001 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Kto v posledných dňoch navštívil jeden z mnohých super či hypermarketov, alebo absolvoval krátkodobý pobyt v inom kúpno-predajne organizovanom priestore, zistil, aký obrovský vplyv má na správanie ľudí prevládajúca kultúra, miestne tradície a ich moderná podoba. Mám dôvod si myslieť, že rozhodujúci vplyv neformálnych, ale rešpektovaných pravidiel krajiny sa prejavuje nielen pred Vianocami a nielen v obchodoch. Eugen Jurzyca, nezávislý ekonóm a riaditeľ inštitútu, ktorý sa zaoberá ekonomickými a spoločenskými reformami, v posledných týždňoch prezentoval názor, že Slovensko na svojej ceste k prosperite má ľahšiu časť už viac-menej za sebou, ale tá ťažšie ho ešte len čaká. Aj hoci to neznie príjemne, ekonóm Jurzyca vie, čo hovorí. Časy, keď o blahobyte a bohatstve krajiny rozhodovali jej geografické danosti či iné prírodno-spoločenské faktory sa už dávno minuli. Existujú totiž krajiny, ktoré majú podmienky úplne rovnaké, ale rozdiely medzi nimi sú priepastné. Na príklade bývalej Nemeckej demokratickej republiky a Spolkovej republiky Nemecko, alebo Kórey Južnej a Severnej, vidno, že zdrojom prosperity či úpadku štátov sú formálne pravidlá, ktorými sa krajiny riadia. Zdrojom rozdielov je teda ústava, zákony, právne predpisy, čiže všetko, čo poskytuje priestor, alebo kladie obmedzenia pre konanie ľudí. To, čo sa na Slovensku udialo od novembra 1989 až doteraz, bolo v podstate len kompletnou výmenou súboru formálnych pravidiel spoločnosti. Pravidlá jedného modelu, ktorý všade zlyhal, sa nahradzovali pravidlami modelu, ktorý viacerým priniesol prosperitu. Uplynulé roky preberania formálnych pravidiel mali iba jednu chybu – že boli v mnohom prevzaté iba formálne. Ján Drgonec ako popredný ústavný právnik vytrvalo upozorňuje, že zákony nestačí iba prijať, lebo ich treba najmä uplatňovať. Hoci je pravda, že miestne prostredie sa tomu bráni, tlak Európskej únie a sporiadaných zahraničných firiem predsa len mení veci k lepšiemu. Európski komisári v každej hodnotiacej správe zdôrazňujú, že teraz už nejde ani tak o aproximáciu, o preberanie európskej legislatívy, ale o jej implementáciu, čiže uplatňovanie v praktickom živote. Zásada vynútiteľnosti práva bude úniou nemilosrdne vynucovaná dovtedy, kým sa Slovensko nedopracuje k európskemu štandardu. Aj solídne zahraničné firmy robia veľa pre to, aby sa zákony ako formálne pravidlá nepovažovali iba za formalitu. Vedenie U.S. Steel Košice niekoľko mesiacov tvrdo pracovalo, aby dostalo z funkcií ľudí, ktorí žili v konflikte záujmov – boli zamestnaní či spolupracovali s U.S. Steel, ale zároveň mali vlastné firmy, či záujmy v iných spoločnostiach. Nebola to zbytočná námaha a očistenej firme sa vyplatila: dodávatelia, ktorých sa už konflikt záujmov netýka, boli schopní znížiť svoje ceny o 15 percent. Američania tým neboli prekvapení – skôr sa čudovali, prečo ich predchodcovia konflikt záujmov trpeli, keď ho aj slovenský Zákonník práce zakazuje. Medzi tým, ako vnímajú formálne pravidlá domáci, a tým, ako ich berú inde, je teda zásadný rozdiel. A nie jediný. Rovnaké je to aj s pravidlami neformálnymi. Ide o pravidlá, ktoré nie sú zapísané v Zbierke zákonov, ale podstatne vplývajú na konanie ľudí. Kultúrne vzory, spôsob myslenia, systém zdieľaných či odmietaných hodnôt, to sú faktory, ktoré podľa Eugena Jurzycu v mnohom rozhodujú o tom, či krajina bude prosperovať, alebo zaostávať. Ak medzi „zdieľané hodnoty“ patrí tolerancia voči násiliu, alebo nátlaku, voči lži, neserióznosti a nečestnosti, „potom taká krajina bude chudobnejšia ako tá, ktorá svoje kultúrne a filozofické hodnoty stavia na pravde, pracovitosti a podobných kladných hodnotách,“ hovorí Jurzyca. Nie mravokárca, ale ekonóm. Keď sa septembri v Bratislave zišla Montpelerinská spoločnosť, ktorej členmi sú aj nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu, jeden z nich vysvetľoval, prečo napredovanie postkomunistických štátov nie je také zreteľné, aké sa na začiatku 90. rokov očakávalo:„Socialistický duch nebol nahradený, a pokiaľ sa to nepodarí, transformácia nebude nikdy úspešná.“ S poznámkou Jamesa Buchanana o chýbajúcom duchu, čiže o nezdieľanom súbore neformálnych pravidiel a hodnôt, súhlasili aj ďalší členovia montpelerinskej spoločnosti. Ak majú pravdu a zdieľané neformálne pravidlá sú naozaj najsilnejším zdrojom budúceho rastu, potom má Slovensko k dispozícii taký zdroj prosperity, z ktorého zatiaľ ešte veľa neubudlo. Šťastné a veselé, priatelia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...