|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
15. január 2002
|
Minister zahraničných vecí Eduard Kukan tiež prispieva k hystérii okolo maďarského krajanského zákona
|
Attila Lovász
|
Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý na dnešnej tlačovej konferencii hodnotil zahraničnopolitické aktivity Slovenska v minulom roku väčšinou slovom úspech, nakoniec tiež prispel k hystérii, vyvolávanej na Slovensku v súvislosti s maďarským krajanským zákonom. Okrem toho, že niekoľkokrát upozornil na neprijateľnosť niektorých pasáží zákona o zahraničných Maďaroch, začal hovoriť o tom, kto je za situáciu zodpovedný.
AUDIO: "Po 1. januári vznikla situácia, ktorú nezavinila slovenská strana, ktorá bola zavinená tým, že bola vyhlásená platnosť tohto zákona."
Situácia však vznikla v prvom rade na slovenskej politickej scéne. Politické strany sa totiž vyše týždňa predbiehajú vo vyhláseniach, ku ktorým pridali "svoje" aj prezident Rudolf Schuster, aj predseda vlády Mikuláš Dzurinda.
Pripomíname, že na jar roku 2001, počas oficiálnej návštevy slovenského preméra v Budapešti, odzneli prvé výhrady slovenskej strany k zákonu. Premiér Dzurinda ich vtedy na priamu otázku našej rozhlasovej stanice odmietol pomenovať a nemienil odpovedať ani na otázku, o čom v tejto súvislosti s Viktorom Orbánom diskutoval.
Téma krajanského zákona sa vytiahla s oneskorením a podráždené reakcie slovenskej politickej scény nasledovali najmä potom, ako rumunský a maďarský premiér dosiahli dvojstrannú dohodu o vykonávaní tohto zákona. Minister Kukan až očividne často skloňoval pojem "vina". Naša rozhlasová stanica sa ho spýtala, čo za vinu považuje.
AUDIO: "Niektoré ustanovenia, ktoré sú v rozpore s tým, čomu my veríme a čo si my myslíme. Opakujem niektoré naše výhrady predovšetkým v otázkach exteritoriality a princíp nediskriminácie. Tento zákon spôsobil súčasnú situáciu v slovensko-maďarským vzťahoch."
Keď ale zaznela novinárska otázka, aké sú slovensko-maďarské vzťahy teraz, Kukan ich hodnotil ako dobré.
Vráťme sa však k spomínaným dvom výhradám. Exteritorialita znamená platnosť zákona aj mimo územia štátu, v ktorom bol zákon prijatý. V tomto zmysle sú však všetky zákony, týkajúce sa nie územia, ale občanov iných krajín, exteritoriálne. Ak slovenský krajanský zákon umožňuje poskytnúť štipendiá slovenským krajanom, študujúcim na Slovensku, je tento zákon exteritoriálny? Maďarsko tiež takéto štipendiá poskytuje, a to už 11 rokov - doteraz takéto konanie nebolo exteritoriálne vo vzťahu k slovenským občanom? A ďalej: zákon je exteritoriálny, ak sa vykonáva na území iného štátu. Ak slovenský občan maďarskej národnosti preberá tzv. maďarský preukaz na konzuláte, koná tak na zvrchovanom území Maďarska. Problém by mohol nastať, keby tak robil - podľa predpokladov zákona - na pôde nejakej slovenskej organizácie. Tento problém sa však dá vyriešiť veľmi jednoduchým diplomatickým rokovaním, bez vnášania vášní medzi slovenských občanov.
Ďaľšia výhrada sa týka princípu nediskriminácie, presnejšie príspevku maďarskej vlády rodičom, ktorí sa rozhodli zapísať svoje deti do škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Diskriminácia je podľa slovníka cudzích slov zaujatý postoj pri uznávaní práv a výhod, Maďarsko, ako zvrchovaná krajina však nemá povinnosti voči slovenským občanom. Má ich k maďarským občanom, ktorí by právom mohli poukazovať na diskrimináciu v prípade nedotovania svojich detí pri zápise do školy.
Diskriminačné sú potom aj krajanské štipendiá, či už v Bratislave, alebo v Budapešti. Slovenská vláda by sa ale mohla zamyslieť nad vlastnými skutkami, ktoré sa dikriminácii podobajú. Je to napríklad nerovné postavenie jednotlivých náboženstiev vo financovaní, nedosiahnutie rovnakého ohodnotenia žien a mužov pri výkone tej istej práce, odmietanie inštitútu registrovaného partnerstva, alebo aj diskriminačné parlamentné kvórum pre členov a sympatizantov malých strán. Diskrimináciou sú aj dotácie niektorých sektorov v hospodárstve na úkor iných a tiež krížové dotácie v energetike. Diskriminačným prvkom je nerovnosť šancí pri získavaní zamestnania v niektorých regiónoch, nedostupnosť vysokoškolského štúdia kvôli zlému modelu jeho financovania, ale aj rozdielna sadzba nepriamej dane na pohonných hmotách. A diskriminačné je aj prepúšťanie páchateľov závažných trestných činov z kolúznej väzby, pričom sa väzobne stíhajú pacienti - užívatelia návykových látok. Zdanlivo nesúvisiace témy sú skutočnými problémami slovenskej spoločnosti, s ktorými sa budú vysporadúvať ešte mnohé vlády.
Hystéria okolo krajanského zákona je len umelo nafúknutou bublinou vo verejnosti, zakrývajúcou problémy, ktoré súvisia s pojmom diskriminácie, prinajmenšom však s pojmom nerovnosti na území Slovenska. Žiadny lepší dôkaz na predchádzajúce tvrdenia nie je, než sú slová ministra Kukakana:
AUDIO: "Napríklad otvorenie trhu pracovných síl pre Slovensko, my určite takú požiadavku nevznesieme, pre Rumunsko to bola zásadná otázka. V rumunskom memorande napríklad nie je spomenutá otázka podpory pre rodiny, ktoré posielanjú deti do maďarských škôl, pre nás je to zásadná otázka, pozeráme sa na ňu inak."
Teda Rumunsko dosiahlo niečo v prospech svojich občanov, ktorí trpia tiež nezamestnanosťou. Pri slovenskej miere nezamestnanosti nad 18 percent však možnosť pracovného povolenia v Maďarsku nie je témou, témou je príspevok. Podľa hesla "ak nedostanem ja, nech nemá ani ten druhý", takýto prístup nemá výpovednú hodnotu o maďarskom krajanskom zákone, ale o slovenských pomeroch.
Bolo by vhodnejšie čo najrýchlešie tému krajanského zákona - hoci aj memorandom, podobným rumunskému - zmiesť zo stola a nezneužívať ju na vytĺkanie politického kapitálu.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|