Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       16. január 2002 Ak bude SDKÚ, nemôže byť so siedmimi percentami ľudovou stranou Ivan Štulajter Minulý piatok Mikuláš Dzurinda oznámil, že sa bude vo vnútrostraníckych voľbách uchádzať o post volebného lídra Slovenskej kresťanskej a demokratickej únie. Nebola to nová informácia, lebo to isté oznámil už v júli minulého roka. Novšou správou môže byť azda tá, že bude zrejme jediným vážnym kandidátom na tento kľúčový post. Oproti júlu sa niektoré okolnosti Dzurindovej kandidatúry zmenili, niektoré zostávajú nemenné. Do kategórie zmien možno zaradiť najmä postupný pokles preferencií SDKÚ, ktoré sa podľa včera zverejnených údajov Ústavu pre výskum verejnej mienky ocitli tesne nad siedmimi percentami! Ďalej postupný nárast preferencií konkurenčných kresťanských demokratov, a to napriek či vďaka ich zbližovaniu sa s HZDS a zdá sa, že i so slovenským ľudáctvom. S tým súvisí aj skutočnosť, že na Slovensku už nevládne atmosféra z roku ´98, keď mečiarizmus proti sebe sformoval masový občiansky odpor. Pre premiéra Dzurindu a jeho prívržencov žiadne dobré správy. Pozrime sa na kategóriu nemenných veličín: Efekty z udržania sa vlády, na čom má nemalý podiel Dzurindova diplomacia, nemajú na politickom trhu vysokú cenu. V centre pozornosti sú skôr vysoké náklady, vynaložené na jej zachovanie. Napriek tomu, že vláda Slovensko vyviedla zo zahraničnopolitickej izolácie, pre materiálne strádajúcu verejnosť je sklamaním a nevidieť nič, čo by do volieb na tomto pocite mohlo niečo zmeniť. Zosobnením „vlády sklamania“ je, prirodzene, Mikuláš Dzurinda. Jeho premiérska pozícia mu totiž neumožňuje prechádzať do šedej medzivládnej zóny a odtiaľ kritizovať či rovno torpédovať rozhodnutia vlastného kabinetu, čoho sme boli svedkami napríklad v prípade SDĽ či KDH. Dzurinda sa tak usadil na prvej priečke v rebríčku nedôveryhodosti. Nemalou mierou k tomu navyše prispel aj sám - napríklad predvolebným populizmom o nižšej ako 10 percentnej nezamestnanosti a dvojnásobnom raste platov. Z tohto uhla pohľadu vyzerá buď ako ekonomický diletant alebo politický podvodník. Dnes už, samozrejme, nikoho nezaujíma, že volebný program Slovenskej demokratickej koalície v roku ´98 bolo kolektívne dielo. Pre Mikuláša Dzurindu a jeho prívržencov ďalšie zlé správy. Zdá sa, že prvoradou úlohou kandidáta na volebného lídra SDKÚ – Mikuláša Dzurindu – je zlepšenie si svojho vlastného obrazu. S tým je úzko spojená otázka, či zatlačí do úzadia tváre svojich straníckych súpútnikov a bude hrať len na seba alebo svoj verejnosťou málo obľúbený obraz „prikryje“ dôveryhodnými tvárami a tých, čo SDKÚ kompromitujú, sa pokúsi zbaviť. O tom, za akú stratégiu sebaprezentácie sa Dzurinda nakoniec rozhodne, možno teraz len špekulovať. Jedno je však isté: Ak má SDKÚ vôbec zostať politickou stranou, nemôže byť so siedmimi percentami ľudovou stranou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...