Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. január 2002 Skupina poslancov chce presadiť prísny zákon o konflikte záujmov verejných činiteľov Boris Koreň Na prvé čítanie v Národnej rade je pripravený návrh ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov. Predkladá ho skupina poslancov zo všetkých poslaneckých klubov, vrátane opozície. Komentuje Boris Koreň. Táto iniciatíva poslancov je už v poradí tretím pokusom riešiť prípadný konflikt záujmov, do ktorého sa môžu dostať verejní činitelia. Prvý zákon prijatý v roku 1992 nebol nikdy aplikovaný a prax pri uplatňovaní ďalšieho z roku 1995 ukázala, že aj táto právna norma je neúčinná. Svedčí o tom najmä skutočnosť, že Národná rada dodnes nevydala ani jedno uznesenie o rozpore záujmov štátnych funkcionárov, dokonca nebolo začaté ani príslušné konanie. Špeciálnemu výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, ktorý sa mal prípadným konfliktom záujmov zaoberať, k tomu chýbali nielen dostatočné možnosti overovať si údaje poskytované priamo dotknutými funkcionármi, ale aj falošná solidarita poslancov, ktorí rozhodovali vlastne sami o sebe. A tak povinné každoročné vyhlásenia poslancov a štátnych funkcionárov, len sporadicky zverejňované v médiách, slúžili skôr na pobavenie verejnosti, pretože údaje v nich boli často nedôveryhnodné a takmer vždy prakticky neoveriteľné. Ak sa k nim vôbec novinári dostali. V Národnej rade je návrh zákona, ktorý možno s pokojným svedomím označiť ako prvý úplne vážny pokus zodpovedne riešiť prípadný konflikt medzi verejnou funkciou a získavaním osobného prospechu pri jej výkone. Návrh predovšetkým výrazne rozširuje a taxatívne vymenúva jednotlivé kategórie verejných činiteľov, na ktoré sa bude vzťahovať. Ide o ústavných činiteľov, sudcov všetkých súdov, prokurátorov, štátnych tajomníkov a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy a štátnych zamestnancov v režime zákona o štátnej službe. Úplnou novinkou je rozšírenie pôsobnosti zákona aj na hospodársku sféru - na riaditeľov štátnych podnikov a podnikov založených samosprávami a na zástupcov štátu a samospráv v orgánoch týchto podnikov. Zákon by sa mal týkať aj funkcionárov samosprávy - tak obecnej, ako aj regionálnej. Hovorí predsedníčka Centra pre hospodársky rozvoj Daniela Zemanovičová: AUDIO: "Veľmi by som ocenila, že sa vzťahuje aj na reprezentantov miestnej samosprávy, čo doterajšia legislatíva takmer vôbec nepokrývala. Ten okruh, dá sa povedať, že je dostatočne široký. Možno by sa dalo uvažovať v niektorom smere ešte s ďalším rozšírením oproti tomu návrhu. Napríklad sa hovorí, že by sa mal vzťahovať na riaditeľov štátnych podnikov. Možná je otázka, či iba na riaditeľov, alebo je možné uvažovať o širšom okruhu osôb, ktoré majú silné rozhodovacie právomoci v štátnych podnikoch." Návrh zákona o konflikte záujmov predpokladá, že - rovnako ako v minulosti - sa verejní činitelia budú každoročne priznávať k nárastu svojho majetku a k výkonu ďalších funkcií. Praktická účinnosť zákona je však umocnená nielen tým, že príslušný orgán si bude mať možnosť hodnovernosť priznania priamo overiť, ale verejný činiteľ bude musieť oznámiť aj majetkové pomery svojho manžela, manželky a ďalších osôb žijúcich s ním v domácnosti. Práve prevádzanie majetku na blízke osoby bolo v minulosti najľahšou metódou, ako "zostať čistý". Určovať, či ide o konflikt záujmov, by mali určené orgány a v prípade zistenia konfliktu môžu verejnému činiteľovi uložiť, aby sa vzdal takéhoto konania. Ak to v tridsaťdňovej lehote neurobí, automaticky sa vzdáva funkcie. Ak napriek prísľubu naďalej vykováva “zakázané” činnosti, musí byť odvolaný. Výnimkou sú občanmi volení funkcionári - v ich prípade je sankciou zverejnenie ich konania. Keďže zákon zasiahne záujmy veľmi silných nátlakových skupín - starostov a primátorov, štátnych úradníkov, členov správnych a dozorných rád podnikov s účasťou štátu, riaditeľov štátnych podnikov - jeho presadenie nebude jednoduché. Daniela Zemanovičová z Centra pre hospodársky rozvoj zdieľa podobné obavy: AUDIO: "Problém bude prijať takúto progresívnu normu. A to, či sa nájde dostatočná politická vôľa na prijatie zákona o konflikte záujmov."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...