Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       18. január 2002 Dve slovenské faux pas voči USA Ivan Štulajter Za posledné štyri týždne došlo voči Spojeným štátom a ich záujmom na Slovensku k dvom nepríjemným faux pas. Americký kongresman Christopher Smith dal nedávno najavo obavy z možného väznenia novinára Aleša Krátkeho za kritiku prezidenta Schustera v súvislosti s jeho prejavom o stave republiky. Problém je totiž v tom, že proti Krátkemu bol za vyslovený názor použitý „gumený“ paragraf o hanobení. Prezident na kongresmana zareagoval slovníkom, ktorí používali napríklad mocipáni pred novembrom ´89. Podľa Schustera Amerika nebude diktovať, čo sa má na Slovensku robiť. Ľudské práva - a Krátkeho kauza je aj o ľudských právach – však nie sú iba vecou vnútroštátnej legislatívy, ale požívajú ochranu na medzinárodnej úrovni. Obavy amerického kongresmana o dodržanie ľudských práv novinára Krátkeho jednoducho nie sú diktátom Ameriky. Ak v prípade prezidenta ide o nesprávne východisko, čoho dôsledkom je potom aj nesprávna formulácia, v prípade pozastaveného predaja akcií Východoslovenských železiarní ide zas o konanie proti záujmom americkej spoločnosti U.S. Steel. Je podozrivé, že vláda podľa slov prezidenta spoločnosti Johna Goodisha chcela za jednu akciu 731 korún, keď však Transpetrol predal pred Vianocami akcie po 160 korún za kus, minister hospodárstva Ľubomír Harach a ministerka privatizácie Mária Machová to považovali za dobrý obchod. Na to, aby prišli k tomuto záveru, im stačila skutočnosť, že spoločnosť U.S. Steel po tom, čo boli vyplatené dividendy, ponúkala za akciu iba 130 korún. Háčik je však v tom, že o takejto cene Američania hovorili v rámci rokovaní s vládou. To, akú skutočnú cenu by za 20 percent akcií VSŽ boli ochotní zaplatiť, by sa v danom prípade ukázalo až vtedy, keby sa o ne mohli uchádzať na burze. Lenže ministerstvom hospodárstva kontrolovaný Transpetrol ponúkol akcie na trh spôsobom, o ktorom sa U.S. Steel nedozvedeli. Každý súkromník, ktorí by predával akcie VSŽ, by sa snažil navodiť situáciu, aby v záujme maximalizácie zisku o jeho ponuke vedelo čo najviac záujemcov. Štátny Transpetrol postupoval opačne. Prezidentovi U.S. Steel Goodishovi tak nezostalo nič iné, ako vyhlásiť, že „na Slovensku sa veľa hovorí o transparentnosti, ale tí, čo ju spomínajú, možno ani nevedia, čo toto slovo znamená“. Je to naozaj veľmi vážna kritika a zároveň vážne varovanie, pretože smeruje v prvom rade k príslušným členom vlády. Keď sa pred pár mesiacmi objavilo podozrenie o možnej sprenevere prostriedkov Európskej únie, premiér Mikuláš Dzurinda sa tvrdo zasadil za odchod vicepremiéra Pavla Hamžíka z vlády. Urobil to ešte predtým, ako sa mu dostali do rúk výsledky kontroly, ktorá napokon spreneveru nepotvrdila. V prípade netransparentného, a preto sa nedá vylúčiť, že možno i korupciou sprevádzaného predaja akcií VSŽ, premiér už taký razantný nie je. Pritom z jeho vlády za túto udalosť nesie zodpovednosť minister hospodárstva a jeho stranícky kolega Harach. Pred decembrovým summitom Severoatlantickej aliancie v Prahe prezidentove slová o diktáte Ameriky, Harachova úloha a premiérov vlažný postoj v kauze akcií VSŽ tak vyvolávajú otáznik nad ich skutočným záujmom o členstvo Slovenska v NATO.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...