Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. január 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Z posledného prieskumu verejnej mienky najviac kričí takmer 33 percent pre HZDS. Vypovedá to čosi o stave slovenskej spoločnosti, a niečo z toho možno vyčítať aj o efektivite opakujúcich sa varovaní zo strany bruselských diplomatov. Ja ale mám dôvod si myslieť, že najzaujímavejšia správa z uvedeného prieskumu je celkom iná. Netrvalo to dlho, ani len dva roky, a strana predsedu vlády s množstvom moci, ministrov a mediálneho priestoru, ktorej sa tu bezhlavo verilo, je v prieskume verejnej mienky po prvý krát pod hranicou ôsmich percent a súčasne pod ziskom KDH. Áno, je to iba jeden prieskum, predsa však tento výsledok SDKÚ o čomsi vypovedá. Keď Dzurinda a Šimko svoju stranu zakladali, do vienka jej dali heslo „Čas koalícii sa skončil“. Mali tým na mysli predvolebnú spoluprácu viacerých strán, akú Slovensko naposledy zažilo v podaní KDH, DÚ, DS, SZS a SDSS. Zakladatelia SDKÚ si v roku 2000 mysleli, že majú dostatok síl, moci i sympatií médií, aby sa stali silnou stranou, ktorá bude súťažiť s HZDS o prvenstvo vo voľbách 2002. Boli o svojej sile až tak presvedčení, že pokojne porušili dohody so zakladajúcimi stranami SDK, zlikvidovali DÚ, pokúsili sa pochovať KDH a aj do DS nenápadne vložili vírus rozdelenia. Načo dodržiavať staré dohody, keď je na obzore ešte väčšia sila a ešte viac moci? Toto bola natoľko lákavá myšlienka, že opantala takmer všetkých „na pravo od stredu“, vrátane množstva intelektuálov, prognostikov, analytikov a komentátorov. SDKÚ bola v tom čase miláčikom bratislavských salónov a keďže ešte neexistovala Ruskova strana, palce držala aj Markíza. Povedať v tom čase, že Dzurinda so Šimkom zlyhali, pretože sa voči pôvodným stranám zachovali neslušne, bolo takmer kacírstvom. Kritizovať z tejto pozície SDKÚ znamenalo vystaviť sa rečiam o negativizme, radikalizme, či rovno napomáhaní návratu HZDS. A prirodzená snaha zachovať svoju politickú stranu zo strany KDH či bývalého vedenia DS bola považovaná za stranícky egoizmus. V takto postavenom spore celkom zanikalo, že ministri SDK nerobia reformy, ale škandály. Išlo o moc, a vtedy sa obsah vytráca. Lenže neprešli ani dva roky, a všetko je inak. KDH, ktoré malo v čase Dzurindovej slávy niečo cez dve percentá, po prvý krát predbehlo SDKÚ. Tí, ktorí na SDKÚ nedali dopustiť, dnes hovoria o zlyhaní Dzurindu a navrhujú jeho výmenu. Samotné SDKÚ, ktoré má vo programe odmietnutie predvolebných koalícií, dnes po ničom tak hlasno nevolá, než po ďalšej „SDK“. A HZDS veselo rastie. O čom to svedčí? Mám dôvod si myslieť, že o ničom menšom, než o morálnom a intelektuálnom zlyhaní nesocialistickej časti Slovenska. Bolo predsa od začiatku jasné, že ľudia, ktorí pochopili vznik SDKÚ ako ďalšiu príležitosť získať posty a majetok, nemôžu priniesť reformy. A jasné bolo od začiatku aj to, že neférový postup Mikuláša Dzurindu a Ivana Šimka voči pôvodným stranám SDK prinesie napätie, spory a posilnenie nereformnej SDĽ. Takže jasné muselo byť aj to, že dlhodobým dôsledkom založenia SDKÚ bude „blbá nálada“, živná pôda pre nových populistov a nahrávka na smeč pre HZDS. To všetko sa stalo. Ak tieto triviálne počty neovládali dvaja politici, ktorí sa vydávajú za modernú tvár Slovenska, je to smutné. Politici však prichádzajú a odchádzajú, takže to nie je žiadna tragédia. Ak to však netušili intelektuáli a médiá, je to omnoho vážnejšie. Ak totiž spoločnosť nedisponuje vrstvou, ktorá zabraňuje ambicióznym politikom klamať a podvádzať, je vydaná napospas poryvom prchavej obľúbenosti, mediálneho lesku a prázdnote usmievavých tvárí. A to škodí nielen celej spoločnosti, ale paradoxne aj oným nedočkavým politikom. Bezhlavá podpora krokov Mikuláša Dzurindu a Ivana Šimka poškodila ich samých. Dnes sa preto práve oni najsmutnejšie pozerajú, ako ich predbehla strana, ktorú už už pochovávali.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...