Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       21. január 2002 Školské odbory nespokojné s rozpočtom aj legislatívou Oľga Štefucová Odborový zvaz pracovníkov školstva a vedy na dnešnej tlačovej besede hodnotil nielen schválený rozpočet pre svoju oblasť, ale zaujal stanovisko aj k niektorým legislatívnym normám, ktoré sa zásadnejším spôsobom dotknú rezortu už v najbližších mesiacoch. Pôvodný návrh štátneho rozpočtu na tento rok pre školstvo uvažoval s objemom 38,7 miliardy korún. Po rokovaniach v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a schvaľovacom procese v parlamente sa suma zvýšila na celkových 40,2 miliardy. A hoci táto čiastka predstavuje 3,82% HDP, odborári nie sú spokojní, nakoľko oni žiadali celkové navýšenie až na 4 % HDP. To je základný moment, pre ktorý dnes predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy Ján Gašperan "vizionársky" predpovedal: AUDIO: "Objavia sa určité problémy. Čo sa týka platov, bude to hlavne z titulu nových výkonov na vysokých školách, lebo nie sú pokryté všetky tieto výkony a objavia sa problémy, ktoré vznikajú z titulu vzniku škôl s právnou subjektivitou. Jedná sa predovšetkým o základné školy, keďže tu vzrastie počet zamestnancov, tak budú potrebné určité finančné prostriedky na vykrytie týchto zamestnancov." Aj napriek tomu, že vláda na začiatku roka rozhodla o vyplatení odmien pre celú príspevkovú a rozpočtovú sféru vo výške 387 miliónov korún, z čoho školstvo dostane viac ako 200 miliónov, odborári ich výšku považujú za nedostatočnú, nakoľko sa ňou nenaplnil prísľub premiéra, že v roku 2001 bude rast reálnych miezd o jedno percento. S ohľadom na mieru inflácie, ktorá dosiahla 7,3 percenta, vyplatenie tisíckorunových odmien totiž nijako, podľa odhadov odborárskych lídrov, nezmierni prepad miezd o 1-3 percentá. Aj preto, aby zamestnanci školstva v tomto a budúcom roku neboli podobným trendom vystavení, žiadajú odborári doplniť do zákona o verejnej službe, ktorý nadobudne účinnosť prvého apríla, inštitút trinásteho a štrnásteho platu. Keďže to ale logicky bude znamenať navýšenie finančných prostriedkov na platy, opýtala sa Slobodná Európa Jána Gašperana, ako to korešponduje s konštatovaním, že rozpočet na tento rok už aj tak nepokrýva v všetky potreby. AUDIO: "Otázka platov je vyslovene otázkou štátneho rozpočtu a nám ide o to, aby sa to dostalo do zákona systémovým spôsobom. To znamená, že napríklad rok 2003 je tam vykvantifikované, že toto si vyžaduje okolo 3,5 miliardy korún pre celú rozpočtovú a príspevkovú sféru. Čiže muselo by sa to zakomponovať pre rok 2003 do štátneho rozpočtu. Keby to malo byť roku 2002, tak by sa museli nájsť mimorozpočtové zdroje, lebo v štátnom rozpočte pre rok 2002 to zakomponované nie je." Odborári dnes kriticky hodnotili aj legislatívu, ktorá sa dotýka zamestnancov v školstve. Ide predovšetkým o zákon o verejnej službe a zákonník práce. V ňom je najcitlivejším ustanovenie o maximálne 48-hodinovom pracovnom týždni u všetkých zamestnávateľov. Predseda OZ pracovníkov v školstve Ján Gašperan upozorňuje: AUDIO: "Keby toto ustanovenie platilo, tak by boli problémy na vysokých školách, v základných umeleckých školách, na konzervatóriách a podobne." Odborári preto požadujú vypustiť z paragrafu zákona časť vety "u viacerých zamestnávateľov". Znamenalo by to, že by vlastne padol limit o maximálnej hranici pracovného týždňa, číslo 48 by sa tak viazalo iba na tzv. hlavné zamestnanie. Podľa odborárov neobstojí argument, ktorý zaznel aj v parlamente, že kumulácia viacerých zamestnaní a honba za príjmami z viacerých zdrojov často znižuje kvalitu práce. Dnes odmietli aj odôvodnenie, že požiadavka na 48 hodinový pracovný týždeň je v súlade s legislatívou Európskej únie. Podľa odborárov Slovensko na takýto krok zatiaľ nie je pripravené. Do chodu rezortu školstva v tomto roku výrazne zasiahne aj kompetenčný zákon, ktorý nadobudne účinnosť od 1.7. Týmto dátumom prejde na vyššie územné celky a na obce zriaďovateľská funkcia. Odborári už v najbližších dňoch mienia na možné riziká tohto kroku upozorniť Združenie miest a obcí. Za cieľ si stanovili uzatvorenie dohody so ZMOSom, čím by zabránili napríklad úniku finančných prostriedkov pri prechode škôl pod správu VÚC, respektíve obcí. Na dnešnej tlačovej besede sa funkcionári Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy dotkli aj procesu privatizácie, z ktorej by podľa nich mala citeľná čiastka ísť aj do ich rezortu, v prvom rade na oddĺženie škôl. Dlhy škôl predstavujú 400 miliónov a pri prechode kompetencií na vyššie územné celky a obce by práve školy mali prejsť bez dlhov. Zásadné pripomienky majú aj k novému vysokoškolskému zákonu, tie chcú prezentovať na utorňajšom zasadnutí parlamentného výboru, pričom naďalej zotrvávajú na požiadavke bezplatného vzdelávania vo všetkých formách štúdia.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...