|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
22. január 2002
|
Zmena privatizácie SPP: len politické harašenie SDĽ?
|
Ivan Štulajter
|
Asi väčšie ekonomické riziko ako je výmena na poste ministra financií predstavuje realizácia víkendového návrhu SDĽ na zmenu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Podľa pôvodného rozhodnutia vlády má zmeniť vlastníka 49 percent akcií spoločnosti. SDĽ tvrdí, že je to príliš: stačí vraj len 24 percent a 25 percent akcií sa má previesť na Sociálnu poisťovňu v rámci budovania kapitalizačného dôchodkového systému.
Reformu dnešného dôchodkového systému, ktorého náklady ležia výhradne na pleciach osôb v produktívnom sektore, si vynucujú najmä demografické zmeny. Počet občanov v produktívnom veku klesá, oproti nárastu starších ľudí. Financovanie dôchodkov v priebežnom systéme je tak čoraz konfliktnejší proces. Valorizácia a tlak dôchodcov na rast dôchodkov sa tu stretávajú s odporom tých, ktorí to majú celé zaplatiť. Všetci sa cítia byť v ohrození.
V kapitalizačnom systéme, ktorý má tvoriť druhý pilier dôchodkovej reformy, si každý občan v produktívnom veku sporí na časť svojho dôchodku sám. Tieto úspory sú obratom v ekonomike zhodnocované. Hoci tento systém obsahuje nemalé inštitucionálne zložitosti a riziká, pri očakávaných populačných a finančných pnutiach sa ukazuje ako najlepšie riešenie.
Spustenie kapitalizačného systému však zastihne ľudí v rôznom veku ich produktívneho života. Predstavme si, že sa dôchodková reforma spustí 1. januára 2004. V tej chvíli budú v pracovnom procese celé tisícky päťdesiatnikov, ktorí si už nestihnú nasporiť „dostatok“ zdrojov na starobu. Reforma počíta s tým, že v týchto prípadoch im vypomôže štát. Je jasné, že im musí poskytnúť hotové peniaze a nie cenné papiere. A v tomto je práve slabina návrhu SDĽ. Od akcií Slovenského plynárenského priemyslu k hotovým peniazom je totiž cesta ďaleká. Ak ich Sociálna poisťovňa nebude môcť odpredať, čo zrejme nebude, zostávajú potom už len dividendy alebo úvery, kryté týmito akciami. Lenže výnosnosť, vnútorná hodnota a teda vonkajšia cena týchto akcií sa môžu v čase meniť. Slovo má Adela Štrpková z tlačového oddelenia Sociálnej poisťovne:
„Je potrebné zvážiť riziká vlastníctva akcií – či už ich možné zhodnocovanie alebo opačný efekt - možné klesanie. V tomto prípade totiž vzniknú nároky na štátny rozpočet, pretože podľa zákona solventnosť Sociálnej poisťovne garantuje štát.“
Minister práce Peter Magvaši svoj návrh obhajuje slovami, že akcie sa budú postupne zhodnocovať a ich hodnotu neohrozí inflácia. „Keď dostanem 55 miliárd korún na účet, v tom okamihu z hľadiska inflácie strácajú hodnotu,“ povedal Magvaši. To je však čudná matematika, pretože 55 miliárd sa dá predsa rozumne investovať.
Keby išlo len o uchovanie hodnoty, návrh SDĽ na prevod 25 percent akcií SPP pod Sociálnu poisťovňu by bol problémom eliminácie investičného rizika. Sociálna poisťovňa, ako už bolo povedané, však bude potrebovať na dôchodkové výpomoci konkrétnu hotovosť. V tomto svetle sa akcie SPP ukazujú ako málo pružný, ak nie rovno nevhodný nástroj na zabezpečenie vzniku kapitalizačného dôchodkového systému. Mimochodom, netreba zabudnúť ani na to, že o 24 percent akcií SPP nemusí byť už taký záujem ako o 49 percent, čo bude potom limitovať aj cenu ostatných akcií tohto podniku.
Z politického hľadiska sa nedá vylúčiť to, že torpédovanie rozhodnutia vlády vo veci privatizácie SPP zo strany SDĽ je v skutočnosti len zámienkou na rozpútanie predvolebného „harašenia“ tejto mnohými jej voličmi ignorovanej strany.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|