Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. január 2002 Pripomienky k VŠ zákonu presahujú jeho rámec Oľga Štefucová Hoci rozprava v parlamentnom výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport o novom vysokoškolskom zákone nemôže vyústiť do konečnej podoby tejto legislatívnej normy, jej doterajší priebeh dáva tušiť, že poslanci v pléne to pri druhom čítaní zákona nebudú mať ľahké. Množstvo pozmeňovacích návrhov totiž zasiahlo takmer do všetkých paragrafov, ako ich schválila vláda. Naviac, celý proces schvaľovania sa nesie v duchu politického rozhodovania. Keď v utorok popoludní predsedníčka parlamentného výboru pre vzdelanie Eva Rusnáková vyzvala poslancov, aby pri prerokúvaní a schvaľovaní nového vysokoškolského zákona urobili krok, ktorý odštartuje reformu vysokých škôl, ešte netušila, koľko pripomienok a pozmeňovacích návrhov sa postupne dostane na stôl poslancov. Napokon sa ukázalo, že ich počet presahuje kapacitu jedného, či dvoch rokovacích dní. Výbor by tak z pozície gestora mal povedať konečné slovo v utorok budúci týždeň. Viac ako samotný počet pozmeňovacích návrhov a pripomienok je však pre osud zákona dôležitejší ich obsah. A ten siaha od paragrafov, ktoré už v rámci akademickej, straníckej i vládnej diskusie boli uzavreté, až po nové problémy, ktoré terajší vládny návrh neobsahuje. Ak pri rokovaní parlamentného výboru pri počte pripomienok, presahujúcom dvesto vzniká dojem, že zákon sa vracia kdesi na začiatok a po ich zapracovaní nezostane kameň na kameni, je to v podstate správny dojem. Napokon, potvrdil to aj minister školstva Milan Ftáčnik. AUDIO: "Zatiaľ, čo sme boli vo výboroch národnej rady, tak v takomto rozsahu pozmeňovacie návrhy predložené neboli. Tu je to záplava a súvisí to s tým, že rôzne skupiny oslovovali poslancov a snažili sa prostredníctvom nich zasiahnuť do zákona. Sú tam pozmeňovacie návrhy, ktoré nerušia filozofiu - aby som odpovedal na tú vašu otázku - na druhej strane, sú tu návrhy, ktoré by mohli zmeniť vlastne ten postup, ktorý sme navrhovali my." Minister zároveň dodal, že predkladateľ v mene vlády podporí tie návrhy, ktoré budú istým spôsobom vylepšovať zákon ako taký. V inom prípade, dodal Milan Ftáčnik... AUDIO: "...je možnosť požiadať vládu o stanovisko k takému návrhu. Uvidíme, či niektoré z nich budú až takého rozsahu a závažnosti, aby sme museli pristúpiť k takémuto konaniu." A v balíku takýchto pozmeňovacích návrhov sa môže ocitnúť - aby sme začali po poriadku - už aj dávno uzavretá kapitola akademických slobôd, nakoľko napríklad poslanec a spravodajca výboru Štefan Šlachta sa domnieva, že na vysokých školách pôsobia aj učitelia, ktorí zastupujú rôzne sekty, čomu nedokážu zabrániť práve široko koncipované akademické slobody. Novootvoreným problémom je dopad účinnosti nového Zákonníka práce na pedagogickú činnosť vysokých škôl. Aj na vysokoškolských pegagógov sa totiž vzťahuje podmienka odpracovať týždenne maximálne 48 hodín v celom súbehu zamestnávateľov. A práve tu vidí problém aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie profesor Milan Dado. AUDIO: "Učiteľ vysokej školy má byť vo veľmi úzkom kontakte s priemyslom , s inštitúciami mimo vysokej školy, má spolupracovať s inými školami a podobne a to jednoducho nie je vždy možné za tých 8 hodín. A dnes, v tej ekonomickej situácii, v ktorej sa nachádzame, veľmi veľa učiteľov využíva inštitút práce na inom pracovisku ešte." Spomenuté pozmeňovacie návrhy spolu s viacerými variantmi v otázke spoplatňovania štúdia tvoria súbor, ktorý by mohol spochybniť pôvodnú filozofiu nového zákona o vysokých školách. A propos - spoplatnenie bolo a zostáva achilovou pätou zákona, hoci na rozdiel od politikov sú napríklad akademickí funkcionári presvedčení, že ide o zástupný problém, ktorý zbytočne mesiace odďaľoval podanie zákona do parlamentu. Známemu ping-pongovému efektu v tejto veci, ktorý zákon sprevádzal vo vláde, sa nevyhne ani v zákonodarnom zbore. Poslanec za SDĽ Milan Ištván vo svojom pozmeňovacom návrhu vrátil túto otázku na začiatok, teda, že pre Stranu demokratickej ľavice sú prijateľnou alternatívou jedine bezplatné všetky formy štúdia na vysokých školách. Pravicová časť poslancov trvá na spoplatnení celého vysokoškolského zákona, minimálne jeho externej formy. Rovnako spoplatnenie externého štúdia podporili aj rektori. Minister školstva Milan Ftáčnik sa v lete minulého roka vyjadril, že v prípade, ak v zákone o vysokých školách budú zavedené poplatky za akúkoľvek formu štúdia, bude to prehra politiky SDĽ i jeho osobne. Zároveň naznačil, že v takom prípade bude uvažovať o svojom odchode z postu ministra. Na tomto stanovisku trvá aj naďalej. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že takáto alternatíva by pri súčasnej konštelácii síl v SDĽ, ale tiež v situácii, keď posledné kroky tejto strany rozkolísali koalíciu a vládu, znamenala poriadny chaos a to už nielen na vnútropolitickej scéne Slovenska.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...