[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

24. január 2002

Polovladna SDĽ - vari katalyzátor privatizácie SPP?

Ivan Štulajter

Napriek tomu, že SDĽ chce na poslednú chvíľu zmeniť model privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, predseda strany Pavel Koncoš v utorok plebejsky vyhlásil:

„Našou snahou nie je privatizáciu plynárenského priemyslu zabrzdiť, ale naopak urýchliť.“

Táto Koncošova „plebejčina“ je v skutočnosti zavádzaním verejnosti. Privatizácia 49 percent akcií SPP sa totiž pripravuje roky. Začalo sa to zrušením zákona o strategických podnikoch a novelou zákona o veľkej privatizácii, ktorá ustanovila, že do privatizácie môže ísť maximálne 49 percent akcií SPP. Pokračovalo to rozhodnutím vlády o privatizácii práve tohto 49-percentného akciového balíka a výberom privatizačného poradcu. V najbližších týždňoch sa celý proces má ukončiť výberom investora. Očakávaný príjem z predaja týchto akcií sa odhaduje na závratných 100 – 150 miliárd korún.


Ak SDĽ presadí to, že do privatizácie pôjde len 24 percent akcií SPP, pokojne možno hovoriť o tom, že celý proces stanovenia výberových kritérií, ceny akcií, zmluvných podmienok a nakoniec výberu investora sa začne odznova. S tým súvisí aj fakt, že doterajšie miliónové odmeny privatizačnému poradcovi boli z väčšej časti vyhodené do vzduchu. Ale bude to aj medzinárodný škandál. Zahraničné spoločnosti, ktoré sa uchádzali o vstup do SPP si predsa museli „rezervovať“ miliardové čiastky na splatenie kúpnej ceny. Zmena modelu privatizácie by bola nepríjemným škrtom cez ich rozpočty, prípadne aj rozpočty bánk, ktoré ich financujú. V civilizovanom svete by bola nemiestnou zmenou pravidiel uprostred rozbehnutej hry.

Predseda strany Koncoš, poháňaný ministrom práce Petrom Magvašim, ktorý včuľ tvrdí, že dnešný model privatizácie SPP je nešťastím pre Slovensko, dáva najavo, že SDĽ v prípade neúspechu na vláde je pripravená obrátiť sa na parlament.

„Ak by sa tak stalo, informovali sme už, že sme pripravení preniesť proces kontroly privatizácie na Národnú radu.“

Predseda HZDS Vladimír Mečiar, zabúdajúc na svoju dnešnú prozápadnú fazónu, celkom neeurópsky beží ľavičiarom na pomoc:

„Bez výhrady SDĽ v tomto podporujeme a sme pripravení podporiť akékoľvek jej kroky na pôde parlamentu, ktoré k tomuto budú smerovať.“

Asi najefektívnejšou cestou, ako zmeniť v parlamente vládne rozhodnutie vo veci privatizácie 49 percent akcií SPP, je ďalšia novela zákona o veľkej privatizácii. V nej by sa ustanovilo, že do privatizácie môže ísť napríklad len 24 percent akcií SPP. Otázkou, samozrejme, je, čo by bolo skôr: či privatizácia podniku podľa dnes platného rozhodnutia vlády alebo reštriktívna novela privatizačného zákona. Najrýchlejšou cestou, o čo sa najprv chce pokúsiť SDĽ, je zmena samotného rozhodnutia vlády. Koncošove krídlo vo vláde však na to nemá dostatok hlasov - ibaže by sa k nim pripojil niekto ďalší. Ak sú medzi odporcami privatizácie SPP silné ekonomické skupiny, potom je všetko možné.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print