|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
25. január 2002
|
"Na slobodu prejavu a slobodu po prejave!"
|
Milan Žitný
|
Slobodná Európa priniesla včera vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR k trestnému oznámeniu Kancelárie prezdenta SR na redaktora denníka Nový čas Aleša Krátkého za jeho vlaňajší kritický komentár k prezidentovmu vystúpeniu v parlamente so správou o stave krajiny. Zástupkyňa riaditeľa Trestného odboru GP SR Eva Mišíková v rozhovore pre Slobodnú Európu uviedla, že novinár sa svojím komentárom nedopustil trestného činu:
AUDIO: "Konanie Aleša Krátkého síce po formálnej stránke naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa paragrafu 103, ale jeho spoločenská nebezpečnosť je nepatrná, a preto nie je trestným činom. Nedostatok tejto materiálnej stránky spôsobuje to, že nebolo možné ani konštatovať, že ide o trestný čin podľa ustanovenia paragrafu 103 Tr.zákona."
Generálna prokuratúra tu prejavila viac porozumenia pre základné ľudské práva a slobody, než pán prezident, ktorý nemienil trestné oznámenie stiahnuť a trval na ňom. Nestiahol ho ani potom, keď Ústavný súd SR 10.januára 2002 pozastavil účinnosť paragrafov 102 a 103 Trestného zákona, čím naznačil, že tieto ustanovenia, pochádzajúce ešte z komunistického režimu, budú zrušené pre ich zjavný nesúlad s Listinou základných ľudských práv a slobôd.
Nedá sa však celkom ubrániť dojmu, že GP SR svojím rozhodnutím o prekvaklifikovaní trestného činu hanobenia hlavy štátu na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zastala na pol ceste medzi novinárom a hlavou štátu, medzi právom na slobodu prejavu a neústupčivosťou prezidenta, medzi rešpektovaním tohto práva a prezidentovou neúctou k základným ľudským právam. GP mohla konanie v tejto veci úplne zastaviť a nechať na prezidentovi rozhodnutie, či sa bude domáhať ochrany osobnosti na občianskom súde podľa Občianskeho zákonníka. Tu by ale musel občan Rudolf Schuster dôkazmi presvedčiť súd, že názory novinára nie sú pravdivé. Lenže ako sa dá dokázať nepravdivosť názorov? Práve preto, že názor je subjektívnym pohľadom človeka na svet, nemožno mu upierať právo vyjadriť ho, a práve preto je toto právo chránené Listinou základných práv a slobôd.
Zrejme tu možno hľadať odpoveď na otázku, prečo GP SR odporúča príslušnému dozorujúcemu prokurátorovi postúpiť podanie kancelárie prezidenta na Okresný úrad Bratislava I, ktorý by mal posúdiť komentár Aleša Krátkého ako možný priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Ak správny orgán skonštatuje, že komentár sa dotkol cti občana Schustera, môže úrad uložiť redaktorovi Nového času finančný trest v maximálnej výške tisíc korún. Touto sumou si síce pokladnica okresného úradu nevylepší príjmovú stránku rozpočtu, novinár ale predsa len bude potrestaný a prezident dostane akú - takú satisfakciu.
Tento postup vyjde na jednej strane v ústrety domácim i zahraničným kritikom spomínaných paragrafov Trestného zákona, na druhej strane vyjde v ústrety aj prezidentovi republiky. Spokojná ale zrejme nebude ani jedna strana, pretože stále pôjde o určitú formu potrestania novinára za prejavenie názoru, ale nebude to zasa až taká tvrdá sankcia, ktorú ukladá Trestný zákon podľa návrhu hlavy štátu.
Bez ohľadu na túto polovičatosť ide o mierny pokrok smerom k úplnému rešpektovaniu práva na slobodu prejavu, ale i k želaniu súčasného hovorcu prezidenta Jána Fülleho, ktorý vlani v januári na stretnutí novinárov s prezidentom republiky mu pripil týmito slovami: "Na slobodu prejavu a slobodu po prejave!"
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|