|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
28. január 2002
|
Písomné vyhlásenia zostanú nemilým intermezzom, majetkové priznania až do apríla
|
Attila Lovász
|
Po tom, ako Ústavný súd pred týždňom pozastavil účinnosť niektorých paragrafov daňového zákona, sa vláda na mimoriadnom zasadnutí zaoberala práve majetkovými priznaniami a vyhláseniami občanov, ktorí majetkové priznania nepodávajú. Kabinet po hodninovom rokovaní rozhodol o návrhoch na zmeny v zákone, ktoré predstavuje vicepremiér Ľubomír Fogaš.
AUDIO: "Odporúčame vypustiť z textu zákona písomné oznámenia, to znamená, že osoby, ktoré nespĺňali podmienky na podanie majetkového priznania už nebudú musieť podávať písomné oznámenia o tejto skutočnosti."
V praxi to znamená, že občania, ktorí nespĺňajú požiadavky na podanie majetkového proznania, teda nemajú majetok v hodnote nad 1,5 milióna korún, nebudú musieť podávať daňovým úradom nič. Ako sa naloží s doteraz už podanými vyhláseniami, o tom rozhodne rezort financií, ale podľa štátneho tajomníka Vladimíla Podstránskeho sa pravdepodobne podané vyhlásenia skartujú. Pokračuje vicempremiér Fogaš.
AUDIO: "Súčasne sa predlžuje termín majetkových priznaní na 30. 4. 2002 ohľadom na rozhodnutie ústavného súdu."
Právny stav je taký, že účinnosť predmetných paragrafov je ústavným súdom pozastavená. Nevykonávanie týchto paragrafov znamená, že občan nemá smerom k daňovému úradu ohľadom svojho majetku v súčasnosti židnu povinnosť. Pozastavenie účinnosti by malo platiť až do zverejnenia nálezu ústavného súdu, k čomu žiaden termín neexistuje. Vláda však predpokladá, že ak dnes schválené zmeny presadí v parlamente ešte na tejto schôdzi, môže nastať ústavný stav a teda ústavný súd nebude musieť konať. Takto aspoň predĺženie termínu vysvetlil vicepremiér Fogaš. Vláda v zásade neurobila nič iného, len napravila chyby, zapríčinené nepremyslenosťou normy, ktorá určuje povinnosť občanovi vyhlasovať prípadne preukazovať to, čo nemá. Ad absurdum: takéto ponímanie občianskych povinností by mohlo viesť hoci aj k povinným čestným prehláseniam, že občan v istom sledovanom období nespáchal žiaden trestný čin. Našťastie aj ústava definuje základné práva a slobody, pričom podľa jej článku 2 je nad ústavu nadradený napríklad Listina ľudských práv a slobôd, ktorá je súčasťou právneho systému Československa, a neskôr Slovenska od roku 1991.
Vicepremiér Fogaš ešte pripomenul, že ak v ďalšom období občanovi vznikne povinnosť podať majetkové priznanie, daňový správca bude môcť skúmať, či v predchádzajúcom období už občan nemal predsalen povinnosť majetok priznávať. Spyýtali sme ha teda, ako má občan dokazovať - aj v tomto prípade - to, čo nemá alebo nemal. Vicepremiér Fogaš nám odcitoval znenie príslušného paragrafu
AUDIO: "Ak fyzická osoba nemala v predchádzajúcom období povinnosť podať majetkové priznanie, rozumie sa majetkovým prírastkom kladný rozdiel medzi hodnoptou majetku, zisteného podľa posledného majetkového priznania a hranicou na podanie majetkového priznania."
Vláda schválila ešte jeden návrh na zmenu daňového zákona - je ním odlišná úprava ohlasovacej povinnosto právnických osôb, platiacich za služby a tovary fyzickým osobám. Doteraz ohlasovala právnická osoba všetky platby fyzickým osobám nad 10 tisíc korún, ak novela prejde aj parlamentom, nebude ohlasovacia povinnosť v prípade, ako hovorí Vladimil Postránsky.
AUDIO: "Oznámenie o hotovostnej platbe bude nutné len v prípade, ak táto platba nebude na účet."
Ďalej bude výnimkou aj platba do registračnej pokladnice. Má sa tým zjednodušiť účtovná a daňová administratíva právnických osôb.
Vláda teda na dnešnom rokovaní vlastne naprávala. Konečné slovo bude mať ale poslanecká snemovňa, ktorá po viac ako mesačnej pauze začína rokovať zajtra.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|