Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. január 2002 Inšpekcia NATO odporúča Národnému bezpečnostnému úradu legislatívne zmeny Milan Žitný Dvadsiateho deviateho januára uskutočnila inšpekcia Bezpečnostného úradu NATO (NOS) previerky doterajšej činnosti slovenského Národného bezpečnostného úradu v rámci príprav na vstup SR do NATO. Kontrola sa zamerala na tri oblasti - okruh osôb, prichádzajúcich do styku s utajovanými skutočnosťami, personálne zabezpečenie činnosti úradu a jeho technické vybavenie. V prvej skúmanej oblasti inšpekcia Bezpečnostného úradu NATO konštatovala, že slovenský zákon o utajovaných skutočnostiach má príliš veľký zoznam osôb, ktoré nepodliehajú bezpečnostným previerkam. Podľa slovenského zákona sú takýmito osobami okrem ústavných činiteľov napríklad aj primátori a starostovia obcí. Riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš dnes na otázku Slobodnej Európy uviedol, že zákon o utajovaných skutočnostiach by mal byť preto ešte v tomto roku novelizovaný tak, aby sa okruh osôb s výnimkou zúžil na najvyšších ústavných činiteľov. AUDIO: "Navrhujeme, aby takýmito osobami boli naďalej prezident SR, členovia vlády, členovia parlamentu a členovia ústavného súdu. Ďalšie osoby, v prípade napríklad starostov a primátorov by mohli byť osobami s určením do stupňa vyhradené." Znamená to, že starostovia a primátori by mali prístup k utajovaným skutočnostiam len na najnižšom stupni. NBÚ očakáva, že novelu zákona predložia poslanci, nie vláda. Ďalšou oblasťou, ktorú musí NBÚ doriešiť, je technické a personálne vybavenie úradu. Inšpekcia odporučila, aby centrálny register úradu a ochrana zahraničných informácií, kde bude prebiehať aj výmena citlivých dát s NATO, mal zvýšený stupeň elektronickej ochrany. K tomu bude potrebné zakúpiť príslušné technické zariadenia. Tento problém bude NBÚ riešiť bez väzieb na vládny informačný systém Govnet, pretože projekt je v gescii ministerstva školstva, uviedol Mojžiš. Finančné prostriedky, ktoré NBÚ napokon od vlády dostal, aj keď v kompromisnej výške, by podľa riaditeľa NBÚ mali stačiť na pokrytie všetkých požadovaných kritérií. V personálnej oblasti bude NBÚ hľadať ľudské zdroje mimo súčasných bezpečnostných a spravodajských zložiek, aby medzi nimi a NBÚ nevznikali neželané personálne väzby. Výnimkou sú technickí pracovníci, ktorých NBÚ získal z Ministerstva vnútra SR. Na otázku o previerkach bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti a jej tajných spolupracovníkov, ktorí pôsobia v štátnej a verejnej správe a budú podliehať bezpečnostným previerkam, riaditeľ NBÚ Ján Mojžiš uviedol, že pôjde o individuálny prístup vzhľadom k tomu, že na Slovensku - na rozdiel od susedných postkomunistických štátov - neplatí žiadna forma tzv. lustračného zákona. Zdrojom preverovania v tejto oblasti budú spisové fondy bývalej ŠtB, jednak osobné spisy kádrových príslušníkov ŠtB, ale tiež zväzky spolupracovníkov ŠtB a najmä objektové zväzky, ktoré na rozdiel od kádrových a agentúrnych zväzkov neboli v minulosti vykradnuté či skartované, a zostali zachované. AUDIO: "Bohatým zdrojom informáci sú práve objektové spisy - tam sú tie osoby a rôzna ich činnosť zachytené a nebolo ich možné skartovať. Budeme skúmať všetky tieto tri oblasti, budeme sa snažiť dopátrať aj v spolupráci s SIS k tým informáciám, ktoré by nám pomohli kvalifikovane rozhodnúť, či daná osoba môže byť vydierateľná, alebo nie. Lebo to je vlastne základné kritérium, ktoré budeme skúmať." S touto prácou bude súvisieť nová legislatívna norma, ktorá určí, kto má byť správcom archívov po bývalej ŠtB. V súčasnosti je to Slovenská informačná služba, ale nemá k tejto činnosti žiadne zákonné oprávnenie. Zákon o SIS túto oblasť nijako nespomína a nedefinuje, takže bude potrebné prijať príslušný zákon o správe archívov a fondov ŠtB. Okrem toho časť archívov zostala v spoločných fondoch s Českou republikou na jej území. Podľa Mojžiša budú obe strany v tejto oblasti spolupracovať a ako príklad uviedol riaditeľ NBÚ dohodu medzi ministrami obrany ČR a SR o prístupe k archívom bývalej vojenskej kontrarozviedky, ktorá bola do konca roku 1989 súčasťou Federálneho ministerstva ČSSR ako jeho tretia správa. Ďalšou legislatívnou zmenou oproti doterajšej praxi bude rámec utajovaných skutočností. Doteraz bol vždy vytvorený ich pevný zoznam, ktorý však z pohľadu potrieb NATO nie je dostatočne flexibilný. Nový prístup umožní operatívne posudzovať stupeň utajenia príslušnej informácie a podľa toho s ňou narábať a zároveň aj určiť okruh osôb, ktoré s ňou môžu prísť do styku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...