Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       31. január 2002 "Nebudeme veľmi radikálni, budeme realistickí, tvrdí vicepremiérka Kadlečíková Katarína Lutherová Európska komisia v stredu predložila plány na financovanie rozšírenia Európskej únie od roku 2OO4. Uprednostňuje postupné uvoľňovanie priamych platieb poľnohospodárom v nových členských krajinách počas desiatich rokov pred okamžitými platbami v plnej výške. Návrh okamžite vyvolal vlnu nesúhlasu najmä v Poľsku, ktoré má najmenej efektívne poľnohospodárstvo, ale negatívne reakcie odzneli aj zo strany Českej republiky a Maďarska. Ako v rozhovore pre našu rozhlasovú stanicu uviedla podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu Mária Kadlečíková, situáciu po zverejnení návrhu o znížených dotáciách pre kandidátske krajiny nevidí až tak dramaticky. Odvoláva sa pritom na berlínsky summit v roku l999, kde sa o priamych platbách pre poľnohospodárov kandidátskych krajín vôbec neuvažovalo. Za istý úspech doterajších rokovaní teda možno považovať aj tých 25 percent priamych platieb v roku 2004, i keď, ako zdôraznila vicepremiérka Kadlečíková: AUDIO: "Dvadsať päť percent v roku 2004 je naozaj diskriminačných. Ale ak to bude 35 percent v roku 2004,čiže o desať percent zvýšených a každý rok potom bude zvyšovaná táto kvóta o päť percent a my si môžeme tie národné dotácie zachovať, tak tým aj to dlhé prechodné obdobie ,tých desať rokov skrátime na 7 rokov. Ak ešte do úvahy zoberieme aj tých lOO miliónov eur na projekty rozvoja vidieka, môže naše poľnohospodárstvo byť konkurencieschopné." Podľa plánu EK priame platby poľnohospodárom budú spojené s plošnou výmerou a nebudú sa vzťahovať na výrobu , čo vicepremiérka Kadlečíková hodnotí ako vysokú ústretovosť zo strany EK. Pri platbách na produkciu by podľa nej Slovensko bolo omnoho stratovejšie. Pripomeňme, že pre potreby desiatich krajín na prvé tri roky po vstupe do Únie vyčlenila Európska komisia 40,2 miliárd eur a ešte aj rezervu v hodnote 2,4 miliardy eur, ktorá by sa použila, ak by príjmy niektorých krajín boli menšie ako ich príspevky do spoločného rozpočtu. Ako zdôraznili všetci zodpovední komisári, predložený návrh zaistí, aby sa nikomu nestalo, že do rozpočtu Únie zaplatí viac ako z neho dostane. Platí to aj pre Slovensko, ktoré bude prispievať do rozpočtu aspoň dvanástimi miliardami korún. Vicepremiérka Kadlečíková má však v oblasti štrukturálnych fondov väčšie obavy: AUDIO: "Mňa viac trápia štrukturálne fondy, kde máme na jedného obyvateľa dostať l37 eur, tak v tom prípade možno treba diskutovať aj o tom, že nebudeme v plnom rozsahu platiť tie členské príspevky SR , tých l2 miliárd SK." Dodajme, že na prostriedky v uvedenej výške l37 eur budú mať na Slovensku nárok všetky regióny okrem Bratislavy a suma je oveľa nižšia napríklad v porovnaní so Španielskom, kde sa na jedného obyvateľa dostáva podpory vo výške 23O eur. Zníženie príspevkov do spoločného rozpočtu berie vicepremiérka Kadlečíková ako východisko SR k ďalším rokovaniam s Európskou komisiou s cieľom dosiahnúť v rámci možností isté zlepšenia. Súčasne však pripomína, že medzi členskými štátmi Únie sú krajiny, ktoré sú zásadne proti poskytovaniu akýchkoľvek priamych platieb pre kandidátov na vstup a návrh Komisie pre uchádzačov označujú za príliš štedrý. Registrovať treba v tejto súvislosti aj výrok Romana Prodiho tom, že "návrh je rovnováhou medzi očakávaniami kandidátov a rozpočtovými možnosťami Únie. Inými slovami, predstavuje najlepšiu možnú dohodu a v nijakom prípade nie je ponukou na vyjednávanie". Napriek tomuto "upozorneniu" politické reprezentácie viacerých kandidátskych krajín avizujú svoju pripravenosť na ďalšie kolo rokovaní. O postupe slovenskej strany podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková povedala: AUDIO: " Nebudeme veľmi radikálni, budeme realistickí. Teraz prišlo na slová dvoch premiérov Zemana a Dzurindu, že veci treba aj koordinovať, lebo toto je presne to, kde sa musia spojiť minimálne dve krajiny, ak nie aj celá V4-ka a Slovinsko a rokovať o zvýšení priamych platieb minimálne o tých lO percent."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...