Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       13. február 2002 Súkromné médiá žiadajú zákaz reklamy v STV a SRo Boris Koreň Asociácia nezávislých rozhlasových a televíznych staníc požaduje zákaz vysielania reklamy v slovenských verejnoprávnych médiách. Analýzu pripravil Boris Koreň. Spor o reklamu vo verejnoprávnych médiách nebol na Slovensku otvorený po prvýkrát. Už v rokoch 1992 a najmä 1993 žiadali súkromné rozhlasové stanice o zastavenie vysielania okruhu Slovenského rozhlasu Rock FM, ktorý - hoci bol okruhom verejnoprávneho rozhlasu - vysielal obsahom a formou programy vlastné súkromným staniciam. Podstata tohto sporu sa odvtedy prezentuje ako spor o financovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Teda o to, či majú popri koncesionárskych poplatkoch, ktoré občania platia zo zákona a dotáciách zo štátneho rozpočtu "právo" aj na príjmy zo súkromného sektora, z reklamy. Predovšetkým na televíznom reklamnom trhu ešte donedávna takmer úplne dominovali súkromné médiá. Zaujímavé z tohto pohľadu sú však výsledky minulého roka. Podľa údajov v mesačníku Stratégia bola v televíziách realizovaná reklama v objeme viac ako 7 miliárd 800 miliónov korún. Televízia Markíza si z tohto koláča odhryzla 84 percent a viac ako 15 percent dva programy Slovenskej televízie. Čísla na prvý pohľad nevyzerajú pre súkromné televízne stanice hrozivo, no pri porovnaní objemu reklamy na programe STV 1 v decembri 2000 a v decembri 2001 zistíme, že na STV 1 narástol pri mesačnom porovnaní o 114 percent. Na trhu rozhlasových staníc sa situácia vyvíja ešte viac v neprospech súkromných rádií. Z celkového objemu 965 miliónov korún reklamného koláča v roku 2001 si totiž verejnoprávne Rádio Slovensko a Rock FM Rádio odhryzli viac ako 37 percent. Bolo by však nekorektné odôvodňovať snahu súkromných vysielateľov výlučne nárastom reklamy vo verejnoprávnych médiách. Ide o spor starý ako samotné duálne vysielanie na Slovensku, vo svojej podstate spor o rovnosť šancí. Dôvod iniciatívy na zákaz vysielania reklamy vo verejnoprávnych médiách za Asociáciu nezávislých rozhlasových a televíznych staníc odôvodňuje generálny riaditeľ Televízie Markíza Vladimír Repčík. AUDIO: "Jednoducho si myslíme, že pokiaľ má niekto zo zákona potvrdenú existenciu, pokiaľ má niekto istý zdroj financovania, bez ohľadu na to, v akej kvalite vysiela, čo sa vovnútri deje, či je manažment tejto inštitúcie schopný, alebo neschopný ju riadiť, to znamená, pokiaľ má zaistené financovanie, je nekorektné, aby sa ešte spolupodieľal aj na reklamnom trhu." Výlučným dôvodom, prečo verejnoprávna televízia a rozhlas vysielajú aj reklamu, hoci zákon jej objem prísne reguluje, je ušetrenie peňazí daňových poplatníkov. Pri takej malej krajine, akou je Slovensko, je totiž nereálne uživiť veľkú televíziu a rozhlas výlučne z koncesionárskych poplatkov. Pokus o takéto riešenie je vopred odsúdený na neúspech, pretože by znamenal ich mnohonásobné zvýšenie. Peniaze z reklamy preto slúžia ako zdroj príjmov, o ktorý je možné znížiť priamy príspevok zo štátneho rozpočtu. Na jednej strane potom práve zdroje z reklamy zabezpečujú väčšiu mieru nezávislosti od vlády. Na druhej strane však vysielanie reklamy prináša aj množstvo nevýhod. Okrem určitej miery závislosti od veľkých reklamných objednávateľov, ktorá sa môže prejaviť napríklad zásahmi do nezávislosti spravodajstva a publicistiky, totiž núti televíziu súťažiť o podiel na reklamnom koláči. Teda vysielať aj programy, ktoré nemajú za cieľ napĺňať verejnoprávne poslanie televízie, ale pritiahnuť čo najviac divákov k obrazovkám a lepšie predať reklamný priestor. Raiaditeľka Kancelárie rady pre vysielanie a retransmisiu Jarmila Grujbárová pre Slobodnú Európu v súvislosti s reklamou vo verejnoprávnych médiách povedala: AUDIO: "Tieto komerčné aktivity boli skôr myslené ako doplnkový zdroj financovania, čiže nemalo to byť niečo, od čoho by závisel život týchto inštitúcií. Ale postupom času sa to dostalo do takej situácie, že sú závislí aj od týchto zdrojov. A myslím si, že hlavne v Slovenskej televízii sa prejavuje tá skutočnosť, že istým spôsobom sa chcú ponúkať divákovi z hľadiska akejsi komerčnej príťažlivosti a potom často nie je priestor na to, aby vysielali programy tie, ktoré sú z poslania verejnoprávnej televízie divákovi určené." Snaha súkromných elektronických médií o zákaz reklamy v STV a Slovenskom rozhlase je pochopiteľná a legitímna. Presadiť tento zákaz je však nereálne, pretože Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú príliš veľké na to, aby ich uživili koncesionárske poplatky a štátny rozpočet. Diskusiu o zákaze reklamy teda musí sprevádzať hlbšia diskusia o podstatnej transformácii týchto inštitúcií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...