Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       13. február 2002 V agrárnej politike EÚ a kandidátskym krajinám zatiaľ bez spoločných pozícií Milan Žitný Medzi členskými krajinami Európskej únie a kandidátmi na členstvo sa zatiaľ nerysuje dohoda v spore okolo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Dnešné rokovanie hlavného vyjednávača SR s EÚ Jána Figeľa s veľvyslancami európskej pätnástky neposunulo vzájomné pozície v pohľade na financovanie agrárneho sektora bližšie k sebe. Figeľ tlmočil negatívny postoj Slovenska predovšetkým k desaťročnému prechodnému obdobiu, ktoré navrhuje Európska komisia na uplatňovanie plnej výšky priamych platieb poľnohospodárom z nových členských krajín. Rovnako odmietavý postoj kandidátskych krajín - s výnimkou Slovinska - sa týka aj nízkej štartovacej úrovne priamych platieb farmárom, ktorá má byť na úrovni 25 percent. Pritom ide o určitý ústretový krok EK voči kandidátom, pretože o priamych platbách ich farmárom sa ešte pred dvoma rokmi na summite v Berlíne vôbec neuvažovalo. Vicepriemérka Mária Kadlečíková pre európsku integráciu začiatkom tohto mesiaca ocenila ústretovosť EK. AUDIO: "Desaťročné prechodné obdobie je pridlhé a neprijateľné. Na druhej strane Európskej komisii treba uznať, že priame platby vôbec zaradila aj pre nové členské krajiny, veď v Agende 2000 sa s nimi vôbec nepočítalo." Európska pätnástka má zo svojho pohľadu pádne argumenty, prečo neposkytovať farmárom z nových členských štátov únie priame platby hneď po ich vstupe a v plnej výške, tak ako ich dostávajú poľnohospodári v EÚ dnes. Jednak je to nedostatočná reštrukturalizácia agrárneho sektora v kandidátskych štátoch a tiež nižšia výkonnosť ich hospodárstiev. Podľa EK by okamžité plné priame platby farmárom viedli k ich nízkej motivácii dokončiť potrebné reformy. Hovorí chargé d´affaires Delegácie Európskej komisie v SR Dieter Thiel: AUDIO: ("If as an eastern european farmer you could make...) Pokiaľ by východoeurópsky farmár odrazu mal také isté príjmy ako poľnohospodári v štátoch EÚ, narazíte na to, že celé stovky ľudí začnú odchádzať z miest a začnú sa venovať poľnohospodárstvu. A po tretie, my si neželáme, aby sme sa dostali do situácie, že by dnešné poľnohospodárske štruktúry pretrvávali aj naďalej. A pokiaľ ide o dotácie z priamych príjmov, sú to záležitosti, ktoré by nemali motivovať k tomu, aby sa tento stav zakonzervoval. Únia totiž neráta s tým, že tu bude veľmi veľký počet poľnohospodárov, ktorí vstúpia do EÚ, pretože okamžité plné priame platby by ich demotivovali pri uskutočňovaní reforiem." Najväčšie výhrady k návrhu EK má Poľsko. Kritické hlasy z kandidátskych krajín varujú, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ prestane byť po rozšírení spoločná, vzniknú dve rozdielne politiky, čím sa noví členovia dostanú do pozície členstva nižšej kategórie a ich vidiek nebude schopný čeliť konkurencii z EÚ. Na druhej strane návrhy EK neboli kladne prijaté ani v členských krajinách EÚ. Ministri financií únie kritizovali v utorok v Bruseli najmä návrh komisie vyplácať novým členským krajinám priame platby pre farmárov, hoci v obmedzenej výške. Španielsko ako predsedajúca krajina preto navrhlo komisii, aby pripravila návrhy spoločných stanovísk v kapitolách poľnohospodárstvo, rozpočtové ustanovenia a regionálna politika. Situáciu komentoval v utorok v Bratislave aj zástupca vedúceho úradu veľvyslanectva Španielskeho kráľovstva v SR Juan Cuadrad Duarte. AUDIO: "(Of course, as you allready know, there is a very delicate...) Samozrejme ako už viete, je tu veľmi delikátna citlivá otázka, na ktorej komisia už pracuje. Ide o otázky financovania kandidátskych krajín. Určité finančné rámce boli už dohodnuté v roku 1999 v Berlíne, v nadväznosti na ne sa snažíme teraz dohodnúť s členskými štátmi na finančných prostriedkoch, ktoré budú k dispozícii kandidátom. Stanoviská členských krajín sú ale veľmi odlišné, nemajú spoločnú pozíciu. Veľmi tvrdo však pracujeme teraz na tom, aby sme dosiahli dohodu." Európska komisia a predsedajúce Španielsko majú teda v tomto polroku pred sebou mimoriadne náročnú prácu. Pokiaľ by nedošlo k výraznejšiemu pokroku a dosiahnutiu spoločných pozícií, otvorí sa azda aj priestor pre pesimistickejšie komentáre k téme rozširovania únie. Slovensko môže mať naviac vážne problémy s implementáciou európskych noriem a s potrebnými administratívnymi kapacitami. Zároveň EK upozorňuje medzi riadkami, že kandidáti majú v agrosektore príliš veľké oči, ale zatiaľ nedokážu v krátkom čase uskutočniť reformy v štruktúrach poľnohospodárstva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...