Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       14. február 2002 Ďalší spor ľavice a pravice v parlamente vypukne pri návrhu vysokoškolského zákona Katarína Lutherová Po pripomienkovaní vládneho návrhu o vysokých školách v jednotlivých poslaneckých výboroch je dlho očakávaná legislatívna norma pripravená na prerokovanie v pléne Národnej rady ešte počas tejto schôdze. Napriek 196-tim pripomienkam z výborov minister školstva Milan Ftáčnik tvrdí, že pozmeňujúce návrhy poslancov nezmenili základný rámec predkladaného zákona. Viac informácií získala Katarína Lutherová. Minister Ftáčnik osobitne uvítal, že poslanci nepodporili tie návrhy, ktoré smerovali k ustanoveniu a obnoveniu právnej subjektivity fakúlt, čo znamená, že vysoké školy budú vystupovať ako kompaktný celok. Pripomeňme, že odobratie právnej subjektivity fakultám časť odbornej verejnosti považuje za mimoriadne centralistický krok, takže sa dá pri tomto bode očakávať v pléne diskusia. Pripustil to aj minister školstva, hoci zároveň pripomenul, že sa medzičasom podarilo dosiahnuť dohodu s akademickou obcou na ponúkanom kompromisnom riešení. AUDIO: "...a to v tom zmysle, že zo zákona budú mať fakulty garantované právomoci, ktoré budú vykonávať v tom rozsahu a za takých podmienok, ako to určí samotná vysoká škola vo svojom štatúte". Ďalšou závažnou zmenou, ktorú navrhli poslanci, je podľa predkladateľa návrh, aby vysokoškolskí učitelia boli odmeňovaní nie podľa pedagogickej ale podľa zdravotníckej tabuľky. To by, podľa ministra Ftáčnika znamenalo navýšenie tarifných platov pedagogických zamestnancov vysokých škôl v priemere zhruba o 7 tisíc korún s dobou účinnosti od budúceho roka, čo by musel zohľadniť štátny rozpočet. Ďalšou polemickou témou pred nastávajúcou parlamentnou rozpravou je pre ľavicových politikov zásadná otázka - spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Na návrh pravicových strán vláda navrhuje v zákone spoplatniť externé štúdium od budúceho školského roka, pričom takýto návrh v podstate iba legalizuje to, čo je už dávnejšie realitou - že za diaľkové štúdium sa platí. Proti tomuto návrhu je celá opozícia a časť koaličných poslancov na čele s SDĽ. Ako nedávno uviedol na tlačovej besede v Košiciach poslanec za túto stranu Ľubomír Andrassy, citujeme "SDĽ urobí všetko preto, aby takýto zákon, ktorý kradne príležitosť mladým ľuďom, neprešiel v navrhovanej podobe" - koniec citátu. Ľavičiari sa pritom odvolávajú na zlú ekonomickú situáciu rodín a chcú presadiť návrh na zavedenie bezplatného vysokoškolského štúdia pre všetky jeho formy. Mladí ľudia, konkrétne Študentská rada vysokých škôl, však s návrhom ľavičiarov nesúhlasia. Ako dnes uviedla predsedníčka Renáta Králiková, zrušenie poplatkov za externé štúdium môže viesť k zániku tejto formy štúdia, pretože nie sú žiadne záruky na jeho dofinancovanie. Minister Ftáčnik na argument študentov reagoval takto: AUDIO: "Z hľadiska toho, aby zostal zachovaný priestor aj pre externé štúdium, sú alokované v štátnom rozpočte finančné prostriedky pre novoprijatých študentov od l.septembra". Sú to však prostriedky len na pokrytie nákladov za štyri zostávajúce mesiace pre novoprijatých študentov externej formy štúdia. Finančný dopad v ďalších rokoch, kedy by vysoké školy museli zabezpečovať diaľkové štúdium celkom vo vlastnej réžii, by však bol pre štátny rozpočet oveľa citeľnejší. Vysoké školy prijímajú do l. ročníka ročne okolo 9 tisíc študentov na externé štúdium a približne 23 tisíc na dennú formu štúdia. Pri bezplatnom štúdiu, ako ho mieni presadiť opozícia spolu s SDĽ, by to bol práve štát, ktorého obmedzené verejné zdroje by "kradli príležitosť mladým ľuďom" externe študovať. Dokonca aj tým, ktorí by si štúdium mohli dovoliť zaplatiť. Citlivých bodov v navrhovanom zákone o vysokých školách je oveľa viac. Týkajú sa napríklad obmedzení pre vysokoškolských pedagógov, ktoré vyplývajú z nového Zákonníka práce a vôbec nie je vylúčené, že aj pri druhom čítaní sa v parlamente objavia nové pozmeňujúce návrhy. V záujme koordinovanej prípravy a príjímania pozmeňujúcich návrhov v pléne preto Študentská rada VŠ na zajtra zorganizovala stretnutie vrcholných predstaviteľov parlamentných politických strán. Účasť prisľúbili všetky politické subjekty. Na čom sa dohodnú, je však zatiaľ otázne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...