Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       15. február 2002 Uvádzanie národností na vysvedčeniach nielenže nemá oporu v zákone, ale je aj nadbytočné a nelogické Boris Koreň Po prvýkrát po mnohých rokoch zostala na tohtoročných vysvedčeniach základných a stredných škôl nevyplnená rubrika o národnosti žiaka. Slovenská národná strana však už do parlamentu predložila návrh zákona, ktorý by mal uvádzanie národností znova zabezpečiť. Poznámku pripravil Boris Koreň. Rozhodnutiu ministerstva školstva, že na vysvedčenia nepatria údaje o národnosti žiaka, predchádzala osemstranová analýza splnomocnenca na ochranu osoboných údajov Pavla Husára. Ako z nej vyplynulo: AUDIO: "Neexistuje zákon, ktorý by ustanovoval povinnosť odovzdať tento údaj a spracúvať ho a dokonca ho uvádzať na verejnú listinu. Takže sme im dali odporúčanie, že ak uznajú za potrebné tento údaj na vysvedčení uvádzať, nech si to upravia zákonom. Teda aby konkrétne školský zákon povedal, že obsahom vysvedčenia má byť údaj o národnosti." Taký je teda názor vychádzajúci zo súčasných zákonov, na ktorom nič nemení ani skutočnosť, že uvádzanie národnosti žiakov na vysvedčeniach je na Slovensku dlhoročnou tradíciou. Zaujímavé v tejto súvislosti boli reakcie pedagogickej i rodičovskej verejnosti. Hoci neuvádzanie národnosti, ktorá je osobným údajom občana, zvyšuje jeho ochranu - napríklad pred diskrimináciou pri prijímaní do zamestnania - veľká časť rodičov i učiteľov to prijala negatívne a z tejto iniciatívy automaticky obvinila politikov maďarskej národnosti. Keďže to neumožňuje platná legislatíva, najväčší kritik tohto kroku ministerstva školstva - Slovenská národná strana - vo štvrtok predložila do Národnej rady novelu zákona o štátnej správe v školstve, na základe ktorej sa na vysvedčeniach musí uvádzať aj národnosť žiakov. Podľa predsedníčky SNS Anny Malíkovej to totiž bolo vžité a nikomu to neprekážalo. Myslí si preto, že to nie je nič škodlivé a dokonca, citujeme "to podporuje aj vlastenectvo, hlásenie sa k tomu svojmu a je to pozitívny prvok pre integritu Slovenskej republiky". Na otázku Slobodnej Európy, akú logiku má uvádzanie údajov o národnosti na verejnej listine, ktorá je len dokladom o dosiahnutom vzdelaní, respektíve o výsledkoch vo vzdelávacom procese, Malíková odpovedala: AUDIO: "Ja nehovorím o nejakej odbornostnej hodnote. Jednoducho vždy to bolo tak, že na vysvedčeniach národnosť bola. A myslím si, že to nikomu neškodilo, nikomu to nevadilo. Naopak, proste, mali sme napísanú slovenskú národnosť." Malíková odmietla aj náš argument, že na základe Ústavy si môže každý občan Slovenskej republiky národnosť kedykoľvek aj opakovane zmeniť, teda údaj na tejto verejnej listine nemusí odpovedať aktuálnemu stavu. Podľa nej sa za svoju národnosť nemusí nikto hanbiť. Toľko argumentácia Slovenskej národnej strany, ktorá si ani nenárokuje na odbornosť. Splnomocnenec vlády na ochranu osobných údajov Pavol Husár tlmočil v rozhovore pre Slobodnú Európu aj svoj osobný názor. Údaj o národnosti žiaka na vysvedčení: AUDIO: "Podľa môjho názoru je neadekvátny, pretože vysvedčenie je charakteristikou vášho vzdelania. To je dokument, na ktorom sa objavuje vaše vzdelanie, alebo vaše známky za určitý proces za určité obdobie. Národnosť tam nepatrí preto, že je to úplne iný typ údaja, ktorý hovorí o tom, k akej národnosti sa dobrovoľne hlásite." Podobne, ako sa na vysvedčení neuvádza číslo topánok, alebo výška a hmotnosť žiaka - ide z pohľadu účelu tejto verejnej listiny o nadbytočné údaje - tam teda nepatrí ani národnosť. Tá naviac nemá, alebo dokonca nesmie mať súvislosť s jeho hodnotením, alebo s dosiahnutím stupňa vzdelania, tie musia závisieť výlučne od jeho schopností a vedomostí. V minulom režime, keď existovali takzvané smerné čísla aj pokiaľ išlo napríklad o počet absolventov stredných škôl prijatých na vysoké školy, bolo často uvádzanie národnosti jedným z určujúcich kritérií pre prijatie absolventa. Takáto prax je však dnes neprípustná, pretože všetci občania sú si rovní a ústava zakazuje ich diskrimináciu, teda nepriamo aj ich uprednostňovanie na základe ich príslušnosti k národnostnej alebo etnickej skupine. Uvádzanie národnosti žiaka na vysvedčení nemá oporu nielen v zákone, je aj nadbytočné a nelogické. Rozhodnutie ministerstva školstva preto možno len privítať a dúfať, že inciatíva SNS, aby sa národnosť na vysvedčenia vrátila na základe novely školského zákona, nebude úspešná. Na záver ešte pridám jeden starý vtip: Chváli sa ruský dirigent svojmu britskému kolegovi, že oni v Sovietskom zväze nediskriminujú žiadne národnosti. "V mojom orchestri je totiž aj päť Ukrajincov, jeden Kazach, dvaja Litovci, dvaja Kirgizi dvaja Bielorusi a dokonca aj jeden Žid. Ako je tomu u vás?" Jeho britský kolega hovorí: "Na to ti neviem odpovedať, pretože neviem, kto má v našom orchestri akú národnosť."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...