Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       16. február 2002 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Ivan Mikloš ostáva vo vláde, koruna posilnila, privatizácia SPP sa nezastavila, koalícia ostala pohromade. Všetko dobré správy, takže by bolo možné byť na konci týždňa spokojný. Ja ale mám dôvod si myslieť, že všetky uvedené klady sú len kulisou iného, ďaleko dôležitejšieho deja. Totiž istého druhu normalizácie slobodnej spoločnosti, o ktorej pred časom hovoril u susedov aj český prezident Václav Havel. Ide o takú normalizáciu, v ktorej sa síce striedajú politici, strany, koalície, takže formálne vyzerá všetko na fungujúcu demokraciu, vo vnútri však ide o systém dohôd a bratstiev na získavanie výhod pre vyvolených. Všimnime si to pozorne - bývalá zostava bola podozrivá z miliardových podvodov a tunelovaní, a nič sa nestalo. Rezeš je pokojný, Rehák je pokojný, Poór je pokojný, Gavorník je pokojný, HZDS je pokojné. Pred voľbami sa rečnilo, činy však neprišli. Ale aj dnešná koaličná zostava už má svoje megaškandály. Aj ona má podiel na miliardových škodách, spôsobených Devín bankou, aj ona si rozdelila štátne podniky a potom ich umne zneužívala, aj ona tunelovala, hoci „len na regionálnej“ úrovni, aj ona poškodila štát, keď v týchto dňoch dovolila predaj akcií VSŽ pod cenu. A aj ona je napriek všetkému pokojná, pretože vie, že sa jej za to nič nestane. Viacerí jej politici odídu z politiky, viaceré strany sa nedostanú do parlamentu, ďalším klesnú percentá, ale čo majú títo ľudia a ich strany doma, to sa už nikomu nevráti. Keď príde nová vládna zostava, bude už vedieť, že hriechy predošlej vlády sa na Slovensku netrestajú, pretože potom sa v budúcnosti nebudú trestať ani tie vlastné. Je ešte demokracia, keď sa voľbami vymieňajú strany, ale nie spôsoby? Má zmysel robiť rozdiel medzi politikmi, ak sa oni medzi sebou dohodli, že si zo štátu spravia výnosný podnik? Václav Havel hovorí o normalizácii, ktorú dobre poznal. Bolo to v sedemdesiatych rokoch, keď komunisti dovolili ľuďom „jesť a piť“, ale cenou bola vynútená poslušnosť a ruské tanky. Ten systém bol takmer nepriestrelný, pretože väčšine sloboda nechýbala, takže bez reptania s obchodom súhlasili. Dnešná normalizácia nepotrebuje tanky, väzenia ani obušky. Stačila vidina zisku, pre ktorú aj mnohí slušní politici ohli chrbát. Väčšine z nich totiž sloboda opäť nechýba. Výsledkom je politika, pri ktorej sa všetci tvária zásadovo a kritizujú korupciu, súčasne ju však sami vykonávajú a medzi sebou si delia korisť. Tá tichá dohoda vyjde občas na chvíľu najavo. Raz na ňu ukáže John Goodish a Ralph Johnson, keď neveriaco krútia hlavami nad počínaním vlády, ktorú sami považovali za nádej. Inokedy ju odhalí novinový článok, výrok sudcu, či prerieknutie pristihnutého politika. Sú to však len kvapky v mori systému, ktorý začína byť nehybný a tuhý. Zdanlivo je všetko stratené. Moc je príliš omamná, pokušenie je príliš veľké, prekážky proti zneužívaniu politiky príliš malé. Lenže tak to bolo aj za Husáka. A predsa ten jeho normalizovaný režim padol. Aj rodiacu sa formálnu demokraciu, ktorá nie je naplnená snahou o slobodu a mravnosť, zrejme stihne rovnaký osud. Raz opäť príde niekto, kto povie: Klamete nás. Možno to bude trvať roky, možno dokonca celú generáciu, ale raz sa to stane. Mám totiž dôvod si myslieť, že ľudský sen o slobode je silnejší, než všetky peniaze tohto sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...