Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       18. február 2002 G. Mesežnikov: SDĽ má v prípade samostatného účinkovania vo voľbách len malú šancu dostať sa do parlamentu Boris Koreň Historicky najnižšie preferencie v histórii zaznamenala SDĽ v prieskume, ktorý na začiatku februára uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade. Podľa neho by sa s 2,7 percenta hlasov voličov SDĽ ani nedostala do parlamentu. Poznámku pripravil Boris Koreň. Prepad voličskej priazne Strany demokratickej ľavice nenastal len za posledné týždne, alebo mesiace. Parlamentné voľby v roku 1998 skončila táto strana so 14,66 percentami hlasov, prepad za necelé štyri roky na necelé tri percentá možno preto pokojne označiť za dramatický. Za celý minulý rok sa pritom podľa rôznych prieskumov preferencie strany pohybovali len blízko voliteľnej hranice piatich percent, no aj tak dosahovali dvojnásobok posledného výsledku. Ako sa na príčiny pozerá prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov? AUDIO: "Podľa môjho názoru celý vnútrostranícky vývoj v SDĽ vlastne smeroval k poklesu preferencií. Dnešné vedenie SDĽ nedokáže osloviť tých voličov, ktorí uprednostňujú ľavicové hodnoty, na druhej strane majú aj určité demokratické cítenie. A práve o takýchto voličov sa opierala SDĽ v predchádzajúcom období." Práve novembrový siedmy zjazd strany mal pritom prostredníctvom zmien vo vedení a následnej zmeny praktickej politiky zvýšiť priazeň SDĽ u voličov. Nový predseda Koncoš skutočne zmenil a pritvrdil politiku, aj vonkajšiu rétoriku strany, ktorá by mala osloviť vidieckeho voliča, nezamestnaných a ľudí s nižším vzdelaním. On osobne začal prezentovať myšlienky, ktoré sa len kozmeticky odlišujú od názorov prezentovaných Komunistickou stranou Slovenska a SDĽ sa začala správať, akoby sa chcela zbaviť zodpovednosti za vládnu politiku, ktorú od volieb ako člen vládnej koalície spoluformovala. Stala sa hlasným a nekompromisným kritikom súčasnej vlády, či už ide o jej neschopnosť znížiť mieru nezamestnanosti, privatizáciu SPP a predaj akcií VSŽ a vôbec za takmer celú vládnu hospodársku politiku. Ako sa však pomerne rýchlo ukázalo, pre tradičných voličov SDĽ nie sú Koncoš a nová politika, vďaka ktorej si strana začala výborne rozumieť s opozičným HZDS, dostatočne dôveryhodnými. Predseda SDĽ neodhadol ani reakciu voličov SDĽ na výmenu ministerky financií, ktorá tiež súvisela s kritikou vládnej politiky v ekonomickej oblasti. Ako sa totiž ukázalo, preferencie SDĽ po jej nedobrovoľnom odchode z vlády poklesli a naopak - popularita Schmögnerovej po odchode z SDĽ v poslednom prieskume verejnej mienky stúpla oproti decembru minulého roka z 1,8 na 4,1 percenta. Rovnako stúpla aj jej kolegovi Petrovi Weisovi - z jedného na 3,3 percenta, pričom žiadny zo súčasných lídrov SDĽ neprekročil trojpercentnú hranicu popularity. Koncošova SDĽ teda vsadila na to, že bude profitovať z nízkej popularity Dzurindovej vlády. Na otázku, či nebude predsa len táto taktika s blížiacim sa termínom volieb zvyšovať preferencie SDĽ, odpovedá prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov: AUDIO: "Už aj vývoj volebných preferencií ukazuje, že táto taktika vnútornej opozície neprináša ovocie. Jednoducho SDĽ je identifikovaná s vládnou politikou, SDĽ bola súčasťou vládnej koalície a takpovediac na poslednú chvíľu zmeniť rétoriku a prezentovať sa ako strana zaujímajúca kritický postoj k vládnej politike, myslím si, že nie je to príliš vieryhodná pozícia. Čiže z tohto hľadiska, podľa mňa, nádeje súčasného vedenia SDĽ na to, že by jej preferencie porástli, pretože zvýšia svoj kritický tón voči vládnej politike, že tieto nádeje sú absolútne neopodstatnené. " Napätie vo vládnej koalícii vyvolávané politikou SDĽ sa koncentruje okolo spomínaných citlivých tém okolo nezamestnanosti a sociálnej a ekonomickej politiky. Ďalšie podobné iniciatívy možno očakávať aj v budúcnosti. Ako avizoval podpredseda strany Ladislav Orosz, SDĽ chce iniciovať rokovania o dodržiavaní koaličnej zmluvy, aby sa prestali podporovať poslanecké návrhy zákonov bez kladného stanoviska vlády. Znamenalo by to zastavenie viacerých inciatív vládnych strán napríklad na novelizáciu zákona o dani z príjmov, Zákonníka práce a ďalších. Podľa Orosza SDĽ už nebude otvárať rokovanie o personálnych zmenách, ale bude otvárať diskusie o privatizácii SPP a iných, ešte vážnejších veciach pre krajinu. Dáva takáto politika súčasného vedenia SDĽ reálnu šancu aspoň na dostatočné zvýšenie preferencií potrebné pre vstup do parlamentu? Odpovedá prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov: AUDIO: "Mám pocit, že preferencie SDĽ sa dostali na také minimum ktoré už zrejme neumožní vstúpiť do parlamentu v prípade samostatného účinkovania vo voľbách." Politika SDĽ, ktorá sa správa viac ako opozičná strana, ako člen vládnej koalície teda nielenže zneisťuje občanov a destabilizuje vládu, zároveň má zničujúci účinok aj pre samotnú stranu, ktorej po prvýkrát od novembra 1998 reálne hrozí, že zostane pred prahom parlamentu. Pre východiskovú situáciu po parlamentných voľbách to však nemusí byť pre ich politických odporcov zlá správa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...