Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       22. február 2002 Konečné dva varianty budúcej podoby TASR Katarína Lutherová Dlho očakávané rozhodnutie ministerstva kultúry ohľadom budúcej podoby Tlačovej agentúry SR dospelo tento týždeň ku konkrétnemu výsledku. Projekt predložený na rokovanie vlády odporúča pretransformovať TASR zo štátnej inštitúcie na štátnu akciovú spoločnosť. Vo vláde a v gesčnom parlamentnom výbore pre kultúru a médiá však prevažuje predstava o verejnoprávnej inštitúcii. Viac k tejto problematike dodáva Katarína Lutherová. Vláda uložila ministrovi kultúry predložiť návrh na transformáciu Tlačovej agentúry SR (TASR) ešte v októbri roku 2000. Koncom januára nevedel minister Kňažko poslancom mediálneho výboru oznámiť, pre ktorú zo štyroch diskutovaných alternatív sa rozhodol. Rada ministra kultúry pre masmédiá po dôkladnej analýze, dodajme, že trvala jeden a pol roka, dospeli k najvýhodnejšiemu variantu. Ministerstvo navrhuje zmeniť TASR na obchodnú, teda akciovú spoločnosť s počiatočným úplným vlastníctvom obchodných podielov štátu s možnosťou ich postupného odpredaja iným subjektom, predovšetkým z mediálnej oblasti. Podľa zdôvodnenia predkladateľa by postavenie TASR ako akciovej spoločnosti umožnilo podstatné zvýšenie pružnosti riadenia a hospodárenia. Rovnako by bola zabezpečená kontrola nad jej majetkom, ako aj nad informačnými a archívnymi fondmi, získanými z verejných zdrojov. Ako ďalej minister Kňažko zdôraznil, sprehľadnili by sa finančné vzťahy medzi TASR a štátom, umožnila by sa štandardná tvorba cien za služby a ďalšie produkty. Štát by si z hľadiska strategických a prioritných štátnych záujmov ponechal dostatočnú mieru kontroly a to bez podozrenia z možného ovplyvňovania obsahu šírených informácií ekonomickými nástrojmi, teda v závislosti od rozpočtových prostriedkov. Otáľanie ministerstva kultúry ohľadom rozhodnutia už privodilo pracovníkom TASR zopár krušných chvíľ. Rovnako ako predchádzajúce vlady, aj súčasná bola nevypočítateľná pri prideľovaní štátnych dotácií. V krátkom čase oscilovali od nulovej podpory cez 20 až po vyše 70 miliónov korún. Neistotu manažmentu ovplyvňuje aj skutočnosť, že na malom mediálnom slovenskom trhu operujú tri tlačové agentúry. Náklady na prevádzku sa takto dajú porovnávať a ročných 70 miliónov na prevádzku TASR je príliš veľkým sústom, najmä ak súkromná agentúra SITA verejne deklarovala, že by bola schopná poskytovaný servis zabezpečiť aj pri dotácii 27 miliónov. Prítomnosť pobočky Českej tlačovej agentúry, ktorá má status verejnoprávnej inštitúcie, čo znamená, že má uzavreté zmluvy so štátom, ale na druhej strane je ekonomicky nezávislá, tiež ovplyvňuje aj slovenský trh s informáciami. Dá sa rokovať o cenách. Už aj z tohto zastúpenia poskytovateľov informácií je zrejmé, že k transformácii TASR ako štátnej agentúry, ktorú živí štát a má preto dosť zviazané ruky, malo dôjsť podstatne skôr. Stále kratší manévrovací priestor na prijímanie zložitých legislatívnych zmien a aj blížiaci sa termín nadobudnutia účinnosti parlamentom schválených zákonov /od l. apríla bude platiť Zákon o verejnej službe/, núti legislatívcov k väčšej aktivite. A tak, zatiaľčo sa minister Kňažko so svojím kolégiom dohadoval o najvhodnejšom modele TASR, legislatívny odbor vlády sa na základe výsledkov svojej analýzy rozhodol odporúčať inú alternatívu - transformáciu na verejnoprávnu inštitúciu. Presadzujú ju aj niektorí členovia parlamentného Výboru pre kultúru a médiá. Hovorí jeho predseda Ján Budaj: AUDIO: "Ja som presvedčený, že tou správnou cestou je verejná služba, presné definovanie verejnej služby a financovanie TASR z fondu verejnej služby, ktorý by podľa mojej predstavy mal vzniknúť spoločný aj pre verejnoprávne médiá, aj pre rozvoj audiovízie." Fond verejnej služby, ktorý je Ján Budaj pripravený predložiť v návrhu zákona o TASR ako verejnoprávnej inštitúcii, by umožnil zrušiť koncesionárske poplatky pre fyzické osoby, ktorý sa už prežil a nedáva záruky pre trvale udržateľnú existenciu verejnoprávnych elektornických médií STV a SRo. Projekt ministerstva kultúry na trasformáciu TASR na štátnu akciovú spoločnosť nepovažuje Budaj za reálny. Vyžadoval by si podľa súčasného právneho stavu podľa neho priveľa času a nevyriešil by ani financovanie TASR, ani problém definovania jej verejnej služby. K projektu verejnoprávnej inštitúcie sa prikláňa aj generálny riaditeľ TASR Ivan Čeredejev. Podľa neho by to bola vhodnejšia forma z hľadiska praktického fungovania agentúry. Otázne už len zostáva, či tejto vládnej garnitúre vôbec zostane dosť času a politickej vôle na prijatie nevyhnutných legislatívnych zmien, ktoré si jedna i druhá alternatíva vyžaduje.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...