Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. február 2002 Peniaze na dôchodkovú reformu sa môžu minúť aj zle Attila Lovász Po stredajšom rozhodnutí vlády nezmeniť podmienky ani pravidlá privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu sa skončila na Slovensku jedna - dosť nebezpečná - diskusia. Vzápätí však - po rozhodnutí, že do reformy sociálneho systému nepôjde z výnosu privatizácie SPP 55 miliárd korún, ale výnos z 25 percent akcií - musí zákonite vzniknúť diskusia nová. A tá je o použití takto získaných prostriedkov. Odporúčanie MMF a Svetovej banky spred dvoch rokov použiť prostriedky z privatizácie len na sociálnu reformu a oddĺženie štátu neboli žiadnym diktátom. Jednoducho takéto prostriedky sú jednorázové a použiť ich na financovanie aktivít, ktoré by aj ináč mali byť financované štátom, nie je účelné. Znamenalo by to totiž zvyšovanie deficitu štátneho rozpočtu. Hovorí ekonomický vicepremiér Ivan Mikloš. AUDIO: "Použitie na zníženie dlhov, alebo na dôchodkovú reformu deficit fiškálneho dlhu nezvyšuje. Neúmerné zvyšovanie fiškálneho dlhu vyvoláva všetky možné problémy, ktorých sa bude musieť vyvarovať každá vláda." Prostriedky z SPP sa teda približne na polovicu využijú na oddĺženie štátu a na sociálnu reformu. Mnohí pozorovatelia už tento týždeň poukazovali na to, že sociálna reforma môže dostať o 10 miliárd viac. Otázka je, či je to dobré, alebo či by bolo vhodnejšie radšej oddlžovať. Znovu Ivan Mikloš. AUDIO: "Zníženie istiny štátneho dlhu o - teoreticky - sto miliárd korún znamená zníženie úrokov ročne zhruba o desať až dvanásť miliárd korún." To je pravda, ale dlhová služba, ktorá vždy aktuálnu vládu nejakým spôsobom tlačí, môže byť aj psychologickým mantinelom pre ďalšie prijímanie úverov alebo záruk za úvery. Ak by sa teda - naozaj len teoreticky - šmahom ruky štát oddĺžil úplne, ešte by to neznamenalo záruku, že štát sa ďalšieho zadlžovania zdrží. Aj peniaze, investované do reformy sociálneho systému, znižujú deficit - netreba ich totiž vykrývať úverovými zdrojmi a dlhodobo sa nebude vytvárať deficit priebežného sociálneho zabezpečenia kvôli stárnucemu obyvateľstvu. Tiež to ale neznamená automaticky žiadnu výhru. Nie je totiž vôbec jedno, akým mechanizmom sa bude vykrývať nedostatok peňazí pri prechode zo sociálneho zabezpečenia na sociálne poistenie. Jednu možnosť načrtol Ivan Mikloš. AUDIO: "Tí, ktorí začnú si sporiť v kapitalizačnom systéme na svoj dôchodok, nebudú môcť odvázať na dôchodok dnešným dôchodcom, a tam budú práve chýbať peniaze a tam sa budú tieto peniaze postupne odčerpávať." Lenže peniaze nebudú chýbať len v priebežnom financovaní súčasných dôchodcov. Tí, ktorí nabehnú na tzv. kapitalizačný systém, teda budú sporiť na vlastných účtoch, nebudú mať peniaze v povinnom sporení rovnaké. Ten, kto začne platiť poistenie v dvadsiatich, pravdepodobne už žiadne vykrývanie rozdielov nebude potrebovať. Ten, kto nabehne na kapitalizačný systém v päťdesiatke, pravdepodobne bude potrebovať vykrytie chýbajúcich rokov. Mechanizmus tohto vykrývania však na Slovensku (ale ani v Európe) nie je dostatočne vypracovaný. V stredu schválený zákon o sociálnom poistení je len začiatok. Hovorí minister Peter Magvaši. AUDIO: "Týmto vytvárame zákonný rámec preto, aby sa vytvárali už samotné účty poistencov." Schéma by mala byť podľa koncepcie rezortu sociálnych vecí taká, že časť poistných odvodov poputuje na priebežné financovanie, časť na kapitalizačný pilier, pričom od od nich nezávislé dôchodkové pripoistenie bude individuálne, ale odpočítateľné z daňového základu. (Len na okraj poznamenajme, že dôvera v tretí pilier - pripoistenie - môže znamenať výpadok na daňových príjmoch štátu od fyzických osôb, teda prichádza ďalší moment, ktorý môže výrazne obmedziť budúcich tvorcov výdavkov štátneho rozpočtu.) Od toho, ako sa priebežne budú zhodnocovať uložené peniaze, ako sa budú postupne doplácať Sociálnej poisťovni výpadky, bude záležať efektivita vynaložených prostriedkov. Už dnes je známe, že na krytie reformy budú potrebné aj úverové zdroje, ktoré Svetová banka prisľúbila ešte vlani. Ale rozumné pohybovanie so zdrojmi, ktoré bude na pleciach rezortov financií a sociálnych vecí, ale aj tripartitnej Sociálnej poisťovne, musí byť od začiatku ostro sledované tak vládou, ako aj verejnosťou. A preto možno ako prínos hodnotiť, že v období, keď sa privatizačné príjmy začnú v skutočnosti používať na financovanie sociálnej reformy, už bude existovať centrálna štátna pokladnica. Už len na deň aktuálny prehľad o verejných financiách môže zabrániť neefektívnemu presunu stámiliónov, ktorých prísun sa už nedá zopakovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...