|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
22. február 2002
|
Vysokoškolský zákon je na svete, čo prinesie?
|
Oľga Štefucová
|
Minister školstva Milan Ftáčnik vo štvrtok v parlamente po schválení vysokoškolského zákona povedal, že sa mu podarilo to, čo ani jednému jeho predchodcovi. Prijaté boli totiž tri spolu súviasiace normy - okrem už spomenutého, aj zákon o vede a technike a Slovenskej akadémii vied. Postupne však začína pribúdať hlasov, že zákon o vysokých školách neprinesie pre akademickú obec iba pozitíva. Ďalej už pokračuje Oľga Štefucová.
Parlamentom vo štvrtok schválená verzia vysokoškolského zákona, popri svojich nesporných pozitívach, obsahuje v sebe nejedno protirečivé ustanovenie, ktoré môže vysokoškolskému prostrediu na Slovensku život ešte skomplikovať. Dianie v parlamente pri jeho prerokúvaní nenechalo nikoho na pochybách, že išlo v prvom rade o politický boj. Medzi pravicou a ľavicou, medzi koalíciou a opozíciou, napokon - ako ukázalo záverečné hlasovanie - aj medzi koaličnými stranami navzájom. Takýto priebeh predznamenali už rozpory pri schvaľovaní návrhu zákona vo vláde, keď tá rozhodla o spoplatnení externej formy štúdia navzdory silnému odporu predkladateľa, tj. ministra školstva Milana Ftáčnika. Pre neho a všetkých ostatných členov vlády i poslancov koaličnej SDĽ sa ústredným mottom zápasu za novú vysokoškolskú legislatívu stala práve otázka bezplatného vzdelávania, ktorú v duchu socialistického princípu rovnosti možností vzdelávať sa ľavičiari aj tvrdo presadzovali do posledných chvíľ. "Zjednotením" síl s opozičným HZDS sa to ľavičiarom napokon podarilo už pri zahlasovaní za pozmeňovací návrh poslanca Andrassyho. Výdatne im pri tom pomohli aj ďalší koaliční poslanci, minimálne tým, že sa hlasovania zdržali. Napriek tomu, že neprešiel vládny návrh v tejto otázke, premiér Mikuláš Dzurinda sa k verdiktu parlamentu vyslovil nanajvýš diplomaticky:
AUDIO: "Ja si myslím, že financovanie našich vysokých škôl môže byť a malo by byť ešte efektívnejšie. Ale som si vedomý aj skladby vládnej koalície a som si vedomý aj toho, že sa raz uplatní jeden, alebo iný akcent. Osobne samozrejme by som skôr privítal, keby sa naplno bol prejavil vládny návrh zákona. Ale aj tento pozmeňovací návrh nie je takým, ktorý by tento zákon úplne negoval, alebo, že by došlo k zhoršeniu stavu.
RFE: Pán premiér, myslíte si, že Slovensko má na to, aby udržalo bezplatné vysokoškolské vzdelávanie, bez znižovania kvality?
M.Dzurinda: Predpokladám, že nás čaká ešte dlhá a zásadná diskusia na túto tému."
Neschválenie poplatkov za externé štúdium, ktorými vláda chcela legalizovať súčasný stav, keď je takáto prax bežná a profitujú z nej súkromné firmy, poslanci zobrali vysokým školám možnosť získať finančné prostriedky vyberané od študentov v externej forme štúdia.
Poslanec Peter Kresák /SDKÚ/ k tomu dodáva:
AUDIO: "Presadilo sa, čo sa presadilo. Zvíťazilo to, čo ja nazývam populizmus. Bude teraz otázka stáť asi tak, či vysoké školy budú tento druh štúdia schopné realizovať a či budú mať záujem na realizácii aj za nových podmienok."
Väčšina členov akademickej obce, prítomných vo štvrtok v parlamente, na takto postavenú otázku odpovedala nie. Alebo, čo pripustili aj niektorí poslanci, všetko "pobeží" tak ako doteraz a takpovediac načierno vyberané poplatky budú zostávať rôznym súkromným firmám, či na ten účel zriadením nadáciám.
Schválený vysokoškolský zákon priniesol množstvom zmätočne prijatých pozmeňovacích návrhov aj šok v podobe paragrafu o zriadení tzv. zdravotníckych vysokých škôl. Takúto formu profesijnej vysokej školy Slovensko zatiaľ nielenže nemá, ale nepozná ju ani žiadna európska krajina. Istý paradox nastal aj schválením platových podmienok pedagogických pracovníkov vysokých škôl, keď títo budú od 1. apríla tohto roka platení podľa zákona o verejnej službe, od januára budúceho roka už ale podľa tabuliek platných pre zdravotníckych pracovníkov. Podľa ministra Ftáčnika to síce prinesie výrazné navýšenie platov vysokoškolských pedagógov, rozhodne však nemožno hovoriť o systémovom kroku rezortu.
Spomeňme ešte toľko diskutovanú otázku právnej subjektivity, ktorá v zákone prešla v znení, že prináleží iba univerzitám, pričom ďalší presun komptencií na fakulty - vrátane pracovno-právnych vzťahov - musí byť uvedený v štatúte univerzity schválenom jej senátom. Dekani majú oprávnenú obavu, že tento centralistický systém zabezpečí neobmedzenú právomoc rektorátom, vrátane otázky prevodu majetku zo štátu na vysoké školy a nakladania s ním.
Čo dodať na záver? Nový vysokoškolský zákon je na svete a pravdu budú mať zrejme tí, ktorí tvrdia, že treba urýchlene pripravovať jeho novelizáciu. V podobe, ako ho vo štvrtok poslanci schválili, zatiaľ nemá predpoklady odštartovať reformu vysokých škôl na Slovensku. Otázka totiž stojí tak, v čom je vlastne reformný?
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|