Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. február 2002 Pochovajú Benešove dekréty Višegrádsku štvorku? Milan Nič Slová maďarského premiéra Orbána v Bruseli opäť otvorili starú otázku Benešových dekrétov, ktorú doteraz vyťahovali skôr nemeckí a rakúski pravicoví politici. Dekréty vydané po skončení 2. svetovej vojny československým prezidentom Benešom, nariaďovali konfiškáciu pôdy a rozdelenie majetkov Nemcov, Maďarov a kolaborantov ako „nepriateľov českého a slovenského národa“. Na základe dekrétov im bolo odobraté československé občianstvo.V súlade zo závermi Postupimskej konferencie víťazných veľmocí boli potom násilne vysídelení zo svojho územia. Tento smutný osud postihol takmer všetkých sudetských a karpatských Nemcov a asi 30 tisíc slovenských Maďarov. Aj veľkej časti ostatných sa však týkali konfiškácie pôdy a majetku. Je nepochybné, že Benešove dekréty vychádzali z neobhájiteľného princípu kolektívnej viny a napáchali veľa bezprávia. Českí i slovenskí predstavitelia sa už za ne oficiálne ospravedlnili. Celkom iná vec je právne hľadisko. S blížiacim sa vstupom Prahy i Bratislavy do EÚ sa z dedičstva Benešových dekrétov stáva osie hniezdo, do ktorého začínajú pichať viacerí susedia bývalého Československa. Impulz k poslednej vyhrotenej debate dal maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý tento týždeň vystúpil pred zahraničným výborom Európskeho parlamentu. V odpovedi na otázku nemeckého konzervatívneho poslanca Viktor Orbán uviedol, že Benešove dekréty celkom iste nie sú v súlade s právom EÚ a dodal: AUDIO -„Preto je pre mňa veľmi ťažké si predstaviť, že by krajina, ktoré si ponechá takéto zvláštne zákony by mohla byť prijatá do EÚ.“ Maďarský premiér ďalej v prítomnosti európskeho komisára pre rozširovanie únie Guntera Vergheugena navrhol, aby sa Benešove dekréty zneplatnili, keď Česká a Slovenská republika vstúpia do EÚ. Na Orbánove slová v Bratislave okamžite reagoval minister zahraničných vecí Eduard Kukan poznámkou, že v takom prípade by sa muselo prehodnotiť celé povojnové usporiadanie Európy. AUDIO - Bruselské výroky maďarského premiéra sa však nestretli s ostrou reakciou iba na Slovensku. Búrku protestov vyvolali aj v Prahe. Zdá sa, že opäť otvorené rany staré polstoročia môžu vážne narušiť stredoeurópsku spoluprácu v rámci Višegrádskej štvorky. A kedže ide o nezmieriteľný problém, na ktorý už dlhší čas upozorňuje aj Viedeň a Mníchov, postupom času môže prerásť do väčšieho medzinárodného sporu. Šéf českej diplomacie Jan Kavan pripomenul, že stanovisko Prahy je rovnaké bez ohľadu na to, či Benešove dekréty otvára Rakúsko, Bavorsko alebo maďarský premiér. Kavan to nie náhodou povedal na spoločnej tlačovej konferencii po rozhovoroch so šéfom nemeckej diplomacie Joschkom Fischerom. Ten bol v stredu na krátkej návšteve Prahy, aby zahladil nezhody, ktoré sa pre zmenu týkali sporných výrokov českého premiéra Zemana, ktoré ohrozili pripravovanú marcovú návštevu nemeckého kancelára Schroedera v Prahe. Týkali sa podobnej témy - vyhnania sudetských Nemcov. České ministerstvo zahraničných vecí sa vzápätí snažilo všetko uhladiť a Joschka Fischer mohol v Prahe prezentovať zmierlivé stanovisko: AUDIO -„Mojou snahou je pohnúť veci dopredu tak, aby krok za krokom sa tieto rozdiely dali prekonať a aby niekde na konci tá nevraživosť, ktorá je stále pritomná na oboch stranách, mohla byť prekonaná.“ Tento postoj je odrazom umiernenej politiky súčasnej nemeckej ľavicovej vlády kancelára Schroedera. Tú však v septembri čakajú neľahké parlamentné voľby. Hlavným kandidátom opozičných kresťanských demokratov na post nemeckého kancelára je bavorský premiér Edmund Stoiber, ktorý Benešove dekréty v minulosti ako najvyšší krajinský politik v pohraničnom Bavorsku takisto často kritizoval. Minulý sobotu bol Stoiber hlavným hosťom na predvolebnom zjazde Orbánovej vládnej strany FIDESZ. Nie náhodou sa v maďarskej tlači začína hovoriť o budúcej spolupráci na linke Budapesť – Viedeň – Mníchov, ktorá sa v prípade Stoiberovho víťazstva vo voľbách môže predĺžiť až do Berlína. Zdá sa, že práve s tým tak trochu kalkuluje aj mladý líder maďarskej pravice Viktor Orbán.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...