Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. február 2002 Koalícia môže sama zapríčiniť neprijatie SR do EÚ Mária Hlucháňová Parlament minulý piatok predčasne skončil svoje februárové zasadnutie a zanechal za sebou balík neschválených zákonov. Nie je však zvolený ani ombudsman a chýbajú aj traja ďalší kandidáti na posty ústavných sudcov. Časovanou rozbuškou je aj téma tzv. krajanského zákona, či vládny návrh zákona o Súdnej rade. Nie je jasné, ako sa vyvinie situácia okolo skrachovaných nebankových inštitúcií, kde sa už opozičná SNS nechala počuť, že chce na túto tému mimoriadnu schôdzu NR SR. Tém na parlamentné rokovanie je teda požehnane. Viaceré z nich však majú jasný politický náboj, presnejšie sú cielené na vytĺkanie voličskej podpory. Diskusie k nim trvajú niekoľko hodín, nie sú vecné a ani konštruktívne. Do činnosti zákonodarného zboru vnášajú doslova "balast". Dobrým príkladom je ostatná snaha opozície odvolať podpredsedu vlády Ivana Mikloša. Spomalenie februárovej schôdze, ktoré svojím návrhom dosiahla opozícia, však nemožno dávať za vinu len HZDS a SNS. Cirkus, ktorý svojim návrhom totiž spôsobili nielen v parlamente, ale v celej koalícii, sa im totiž podaril za výdatnej pomoci koaličnej SDĽ a SOP. Opozícia len využila svoje legitímne právo a správne načasovala svoj krok. Situácia, v ktorej sa ocitol slovenský parlment na sklonku februára, je však z hľadiska integračných ambícií krajiny doslova katastrofálna. Poslanci až teraz zistili, že ak má rokovanie pokračovať takýmto spôsobom do volieb, je celkom reálne, že Slovensko neprijme všetky potrebné zákony a z pelotónu vážnych uchádzačov na vstup do EÚ sa samo vyčlení. Buďme presní - takýto neželaný záver celému integračnému úsiliu môže spôsobiť vládna koalícia svojou nekoncepčnosťou a vnútornou roztrieštenosťou. Nik iný totiž nemá v rukách nielen legislatívnu prácu vlády, ale aj vedenie parlamentu. Nehovoriac už o politickej parlamentnej väčšine, ktorá, ak existuje, jednoducho nepripustí veľa "zbytočností" a ide za svojím politickým cieľom bez väčších problémov. Súčasná koalícia však akoby v parlamente ani neexistovala. Hovorí podpredsedníčka vlády pre európsku integráciu Mária Kadlečíková: AUDIO: To napätie v koalícii nepomáha predkladaniu jednotlivých prioritných úloh a vidíme tu určité spomaľovanie práce, čakáme na každý schválený zákon v NR SR. Aby sme to mohli oznámiť do Bruselu, pretože Európska komisia nám uznáva len také zákony, ktoré už boli v NR SR schválené. Podľa našich informácií si zlú situáciu uvedomujú už aj koaličné strany. V najbližších dňoch sa preto má v parlamente na politickej úrovni šéfov kolaičných strán dohodnúť program marcovej schôdze. Prioritu by mali dostať zákony, ktoré sú nevyhnutné pre vstup SR do EÚ. Až po ich prerokovaní by mali nasledovať ostatné veci. Na takýto razantný postup však treba nevyhnutne pevnú a jasnú dohodu koalície. Ostatné dni však ukázali, že jej dosiahnutie bude veľmi náročné, ak už nie nereálne. Koalícia totiž najmä za posledný rok dopustila také rozvinutie "straníckych tém" na pôde NR SR, že ich zastavenie je v podstate ilúziou. Poslanecké iniciatívy sa totiž rozmnožili ako huby po daždi. Niekedy sa zdá, že zákony už navrhujú len poslanci a vláda akosi ťahá za kratší koniec. Navyše, zákony na doslova "voličšskú objednávku" už nepripravujú len ľavicové či pravicové zoskupenia, ale natruc si robia aj strany v týchto blokoch a nie je výnimkou už ani súperenie jednotlivých neoficiálnych frakcií v jednom poslaneckom klube. Ak koalícia chce tento negatívny trend zastaviť, musí skutočne veľmi chcieť tak aj urobiť. Takýto zásadný obrat by mal však vyžadovať od svojich koaličných partnerov predovšetkým líder koalície, teda premiér Mikuláš Dzurinda. Zdá sa, že nastal ten správny čas, aby svoje líderstvo v otázke integrácie dokázal postaviť ako základnú otázku zoskupenia, ktoré už štvrtý rok vedie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...