|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
25. február 2002
|
Keď je stredná Európa v znamení parlamentných volieb, stabilita regiónu je v ohrození
|
Ivan Štulajter
|
Už na samom počiatku postkomunistickej spolupráce štátov takzvanej Višegrádskej štvorky - Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska - sa rôznili názory na jej inštitucionálne usporiadanie a teda aj na jej obsah. Nakoniec sa presadila forma diskusných summitov štátnikov bez existencie spoločného sekretariátu, orgánov a byrokracie. Z istého uhla pohľadu sa o V4 donedávna dalo hovoriť ako o fóre, na ktorom sa vedie nezáväzná, ale distingvovaná reč o stredoeurópskej identite a spoločných záujmoch v kontexte rozširovania Európskej únie. Západným pozorovateľom sa tým vysielal signál, že staré historické spory medzi krajinami strednej Európy nepredstavujú vážne riziko z hľadiska ich západnej integrácie.
Posledné mesiace a najmä týždne však ukázali, že s onou prívetivou tvárou stredoeurópskej spolupráce nie je všetko v poriadku. Praha sa dostala do konfliktu s Viedňou ohľadom jadrovej elektrárne Temelín. V spore sa čoraz viac dostávali k slovu emócie a historické paargumenty, stavajúce na princípe kolektívnej viny. V tomto veľkom diplomatickom tresku horúcich hláv sa napokon zaiskrilo nielen medzi Viedňou a Prahou, ale aj Prahou a Berlínom.
Slovensko sa zas dostalo do konfliktu s Budapešťou ohľadom zákona o zahraničných Maďaroch, ktorý okrem nepriamej kritiky menšinovej politiky, obsahuje aj citlivú otázku lojality Maďarov k štátu, v ktorom po rozpade Rakúska - Uhorska ako národnostná menšina žijú. Aj v tomto prípade má spor historické pozadie. Súčasná podoba tohto sporu však odporuje plánu, na základe ktorého vznikla višegrádska spolupráca. Ak ale budeme realisti, nie je na tom nič prekvapujúce, že reakcie zo slovenskej strany napĺňajú celú škálu postojov – od tých extrémnych, hysterických až po tie zdržanlivé, pokojné. Nie je prekvapujúce ani to, keď následne z maďarskej strany príde plebejské varovanie v duchu: keď budete príliš vyskakovať, zablokujeme váš vstup do NATO. Je totiž aj v záujme bezpečnosti Maďarska, aby Slovensko malo takisto západné bezpečnostné krytie. Potýčka okolo krajanského zákona je z tohto hľadiska okrajový problém.
Korunu dnešným stredoeurópskym šťuchancom dalo minulotýždňové odrieknutie účasti premiérov Slovenska a Česka na summite V4 v Maďarsku. Bezprostrednou príčinou sa stali vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána o nutnosti zrušenia Benešových dekrétov. Takže opäť sa pracovalo s tou temnou stránkou stredoeurópskych dejín. Tu si treba všimnúť, ako rýchlo Praha a Bratislava našli k sebe cestu. Spoločné záujmy a historické korene jednoducho nepustia.
Keďže išlo o summit V4, do sporu bolo zatiahnuté aj Poľsko. Poľský premiér Leszek Miller účasť na ňom odmietol, pretože za daných okolností stratil význam. Či je to zároveň aj znak solidarity Varšavy s Prahou a Bratislavou? Možno.
No takisto sa s určitosťou nedá povedať, že V4 je už na konci s dychom. Jasnejšie je akurát v tom, že štáty strednej Európy majú stále dostatok ľudského potenciálu, aby pomocou jatrenia starých boľačiek robili svoju domácu, a potom aj zahraničnú politiku. Keď sa do toho ešte pripletie niekoľko parlamentných volieb, stabilita regiónu je v ohrození. Pre Európu zlá správa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|