Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       26. február 2002 Benešove dekréty postavené na princípoch, ktoré po r. 1945 uznávalo medzinárodné spoločenstvo Boris Koreň Ešte pred rozdelením Československa prezident Václav Havel zriadil komisiu, ktorej úlohou bolo skúmať, ktorým Benešovým dekrétom sa skončila platnosť v súvislosti s účinnosťou Listiny základných práv a slobôd na konci roku 1991. Členmi komisie sa stali dvaja významní právnici z Českej republiky a dvaja zo Slovenska, ktorí mali svojich konzultantov. V roku 1995 sme sa snažili vypátrať podrobnosti o rokovaní a záveroch komisie - jej zistenia sme nikde nenašli zverejnené. Oslovení členovia komisie neboli ochotní rozprávať. Jej vedúci Peter Hunčík nás informoval, že ich úlohou bolo zaoberať sa platnosťou Benešových dekrétov len v súvislosti s občanmi maďarskej národnosti a vynechať takzvanú nemeckú otázku. Tvrdenia Hunčíka, že komisia dospela k názoru, že odsun Maďarov zo Slovenska bol v rozpore aj s vtedy platnými zákonmi a Ústavou, sa nám nepodarilo ani napriek veľkému úsiliu overiť si z iného zdroja. Komisia podľa Hunčíka nemohla svoje závery zverejniť vzhľadom na veľmi emocionálne vypätú situáciu pred voľbami v roku 1992. K platnosti Benešových dekrétov sme v roku 1995 nahrali obsiahly rozhovor s vtedajším právnym expertom Maďarskej občianskej strany, dnešným sudcom slovenského Ústavného súdu Ľudovítom Mészárosom. Podľa jeho vtedajších slov sú jednoznačne protizákonné a protiústavné tri z dekrétov: dekrét číslo 12 o konfiškácii a rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov, číslo 33 o úprave štátneho občianstva a číslo 16 o potrestaní nacistických zločincov a zradcov. Hovorí Ľudovít Mészáros: AUDIO: "Predovšetkým tieto dekréty vychádzajú zo zásady kolektívnej viny, totiž tieto dekréty majú postihovať skupiny obyvateľov, u ktorých nie je možnosť obrany na nestrannom súde." Trestnému právu sa podľa Mészárosa prieči aj ďalší princíp, uplatňovaný v dekrétoch: AUDIO: "Tieto zákony, tieto dekréty vychádzajú z princípu viny, teda predpokladá sa, že tá skupina občanov, alebo tí občania sú vinní a oni sami sa musia vyviniť, nie naopak." Tretí právny argument Ľudovíta Mészárosa sa týkal len dekrétu číslo 16 o potrestaní nacistických zločincov a zradcov: AUDIO: "Tu je zase porušený princíp retroaktivity. Jedná sa o to, že na základe tohto zákona boli vytvorené skutkové podstaty, podľa terajších výrazov by som povedal, že boli vytvorené trestné činy, ktoré mali termínom spätne postihovať občanov." Z uvedených argumentov možno jednoznačne odmietnuť iba posledný - princíp retroaktivity totiž nie je výmyslom prezidenta Beneša a Štátnej rady v Londýne, ale bol prijatý medzinárodným spoločenstvom ako jediný princíp, na základe ktorého bolo možné potrestať dovtedy históriou nepoznané vojnové zločiny. Bez uplatnenia tohto princípu by nemohli byť potrestaní ani vojnoví zločinci v Norimberskom procese, pretože svoje zločiny väčšinou páchali v súlade s právnym poriadkom Tretej ríše. Pokiaľ ide o uplatnenie princípu kolektívnej viny a porušenie ústavného princípu prezumpcie neviny, tieto argumenty z pohľadu dnešného práva svedčia proti platnosti niektorých Benešových dekrétov. Aj tieto princípy boli však neoddeliteľnou súčasťou retribučného procesu, prijatého spojeneckými veľmocami. V rámci neho boli za vinných označené celé organizácie ako NSDAP, SS, SA. Na protiargument, že v prípade niektorých Benešových dekrétov išlo o príslušníkov národnostných skupín, a nie aktívnych členov zločineckých organizácií, pomáha nájsť odpoveď odôvodnenie Českého ústavného súdu k nálezu číslo 55 z roku 1995. Išlo o rozhodnutie vo veci návrhu na zrušenie dekrétu číslo 108 o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fondoch národnej obnovy. Podľa odôvodnenia českého ústavného súdu boli prezidetské dekréty "výrazom legálnej československej zákonodarnej moci". Pri posúdení otázky, či rozpor dekrétu číslo 108 s "právnymi zásadami civilizovaných spoločností Európy" nemožno vidieť v tom, že je zjavne založený na prezumpcii zodpovednosti osôb nemeckej a maďarskej národnosti, zatiaľ čo u osôb iných národností je dôkazné bremeno naopak na strane rozhodujúceho orgánu, český Ústavný súd zaujal toto stanovisko: "Ani u osôb nemeckej (a teda aj maďarskej) národnosti nejde o prezumpciu viny, ale prezumpciu zodpovednosti." Kategóriu zodpovednosti pritom ústavný súd dáva do súvisu s takmer úplnou lojalitou nemeckého obyvateľstva žijúceho v pohraničných oblastiach voči nacistickému Nemecku. Aj osoby nemeckej, alebo maďarskej národnosti, sa však mohli tejto zodpovednosti zbaviť - ak dokázali, že zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili voči českému a slovenskému národu a buď sa aktívne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom. Benešove dekréty sú dieťaťom svojej doby. Hoci z pohľadu súčasníka je postup uplatňovaný voči osobám nemeckej a maďarskej národnosti neprijateľný a odsúdeniahodný, princípy, na ktorých boli postavené, boli v povojnovom období akceptované medzinárodným spoločenstvom. Ich spochybňovenie je preto nebezpečné - teoreticky môže totiž na základe rovnakého princípu niekto požadovať nápravu krívd, ktoré sa udiali povedzme počas Rakúsko-Uhorska, alebo o revíziu pozemkovej reformy uskutočnenej v Československej republike po I. svetovej vojne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...