|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
26. február 2002
|
Benešove dekréty postavené na princípoch, ktoré po r. 1945 uznávalo medzinárodné spoločenstvo
|
Boris Koreň
|
Ešte pred rozdelením Československa prezident Václav Havel zriadil komisiu, ktorej úlohou bolo skúmať, ktorým Benešovým dekrétom sa skončila platnosť v súvislosti s účinnosťou Listiny základných práv a slobôd na konci roku 1991. Členmi komisie sa stali dvaja významní právnici z Českej republiky a dvaja zo Slovenska, ktorí mali svojich konzultantov. V roku 1995 sme sa snažili vypátrať podrobnosti o rokovaní a záveroch komisie - jej zistenia sme nikde nenašli zverejnené.
Oslovení členovia komisie neboli ochotní rozprávať. Jej vedúci Peter Hunčík nás informoval, že ich úlohou bolo zaoberať sa platnosťou Benešových dekrétov len v súvislosti s občanmi maďarskej národnosti a vynechať takzvanú nemeckú otázku. Tvrdenia Hunčíka, že komisia dospela k názoru, že odsun Maďarov zo Slovenska bol v rozpore aj s vtedy platnými zákonmi a Ústavou, sa nám nepodarilo ani napriek veľkému úsiliu overiť si z iného zdroja. Komisia podľa Hunčíka nemohla svoje závery zverejniť vzhľadom na veľmi emocionálne vypätú situáciu pred voľbami v roku 1992.
K platnosti Benešových dekrétov sme v roku 1995 nahrali obsiahly rozhovor s vtedajším právnym expertom Maďarskej občianskej strany, dnešným sudcom slovenského Ústavného súdu Ľudovítom Mészárosom. Podľa jeho vtedajších slov sú jednoznačne protizákonné a protiústavné tri z dekrétov: dekrét číslo 12 o konfiškácii a rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov a Maďarov, číslo 33 o úprave štátneho občianstva a číslo 16 o potrestaní nacistických zločincov a zradcov. Hovorí Ľudovít Mészáros:
AUDIO: "Predovšetkým tieto dekréty vychádzajú zo zásady kolektívnej viny, totiž tieto dekréty majú postihovať skupiny obyvateľov, u ktorých nie je možnosť obrany na nestrannom súde."
Trestnému právu sa podľa Mészárosa prieči aj ďalší princíp, uplatňovaný v dekrétoch:
AUDIO: "Tieto zákony, tieto dekréty vychádzajú z princípu viny, teda predpokladá sa, že tá skupina občanov, alebo tí občania sú vinní a oni sami sa musia vyviniť, nie naopak."
Tretí právny argument Ľudovíta Mészárosa sa týkal len dekrétu číslo 16 o potrestaní nacistických zločincov a zradcov:
AUDIO: "Tu je zase porušený princíp retroaktivity. Jedná sa o to, že na základe tohto zákona boli vytvorené skutkové podstaty, podľa terajších výrazov by som povedal, že boli vytvorené trestné činy, ktoré mali termínom spätne postihovať občanov."
Z uvedených argumentov možno jednoznačne odmietnuť iba posledný - princíp retroaktivity totiž nie je výmyslom prezidenta Beneša a Štátnej rady v Londýne, ale bol prijatý medzinárodným spoločenstvom ako jediný princíp, na základe ktorého bolo možné potrestať dovtedy históriou nepoznané vojnové zločiny. Bez uplatnenia tohto princípu by nemohli byť potrestaní ani vojnoví zločinci v Norimberskom procese, pretože svoje zločiny väčšinou páchali v súlade s právnym poriadkom Tretej ríše.
Pokiaľ ide o uplatnenie princípu kolektívnej viny a porušenie ústavného princípu prezumpcie neviny, tieto argumenty z pohľadu dnešného práva svedčia proti platnosti niektorých Benešových dekrétov. Aj tieto princípy boli však neoddeliteľnou súčasťou retribučného procesu, prijatého spojeneckými veľmocami. V rámci neho boli za vinných označené celé organizácie ako NSDAP, SS, SA. Na protiargument, že v prípade niektorých Benešových dekrétov išlo o príslušníkov národnostných skupín, a nie aktívnych členov zločineckých organizácií, pomáha nájsť odpoveď odôvodnenie Českého ústavného súdu k nálezu číslo 55 z roku 1995. Išlo o rozhodnutie vo veci návrhu na zrušenie dekrétu číslo 108 o konfiškácii nepriateľského majetku a o Fondoch národnej obnovy. Podľa odôvodnenia českého ústavného súdu boli prezidetské dekréty "výrazom legálnej československej zákonodarnej moci". Pri posúdení otázky, či rozpor dekrétu číslo 108 s "právnymi zásadami civilizovaných spoločností Európy" nemožno vidieť v tom, že je zjavne založený na prezumpcii zodpovednosti osôb nemeckej a maďarskej národnosti, zatiaľ čo u osôb iných národností je dôkazné bremeno naopak na strane rozhodujúceho orgánu, český Ústavný súd zaujal toto stanovisko: "Ani u osôb nemeckej (a teda aj maďarskej) národnosti nejde o prezumpciu viny, ale prezumpciu zodpovednosti." Kategóriu zodpovednosti pritom ústavný súd dáva do súvisu s takmer úplnou lojalitou nemeckého obyvateľstva žijúceho v pohraničných oblastiach voči nacistickému Nemecku. Aj osoby nemeckej, alebo maďarskej národnosti, sa však mohli tejto zodpovednosti zbaviť - ak dokázali, že zostali verní Československej republike, nikdy sa neprevinili voči českému a slovenskému národu a buď sa aktívne zúčastnili boja za jej oslobodenie, alebo trpeli pod nacistickým alebo fašistickým terorom.
Benešove dekréty sú dieťaťom svojej doby. Hoci z pohľadu súčasníka je postup uplatňovaný voči osobám nemeckej a maďarskej národnosti neprijateľný a odsúdeniahodný, princípy, na ktorých boli postavené, boli v povojnovom období akceptované medzinárodným spoločenstvom. Ich spochybňovenie je preto nebezpečné - teoreticky môže totiž na základe rovnakého princípu niekto požadovať nápravu krívd, ktoré sa udiali povedzme počas Rakúsko-Uhorska, alebo o revíziu pozemkovej reformy uskutočnenej v Československej republike po I. svetovej vojne.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|