Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       27. február 2002 O miere dôveryhodnosti Slovenska pre členstvo v NATO rozhodnú voliči Milan Žitný Od januára prichádzajú na Slovensko zahraničné návštevy, ktoré bezprostredne súvisia s tohtoročným summitom Severoatlantickej aliancie v Prahe. Keďže Slovensko očakáva, že na summite dostane oficiálnu pozvánku na členstvo v NATO, návštevy prichádzajú do Bratislavy jednak s odbornou, ale i politickou agendou. Skúmajú, do akej miery je krajina pripravená po všetkých stránkach na vstup do tohto elitného politicko-bezpečnostného klubu. Pokiaľ by jediným, alebo absolútne dominantným kritériom bolo len plnenie partnerských cieľov v oblasti obrany a vojenstva, malo by Slovensko zelenú na členstvo v NATO. Posledné hodnotenie Slovenska v tejto oblasti, ktoré sa uskutočnilo presne pred týždňom v Bruseli, dopadlo - ako informoval Slobodnú Európu štátny tajomník Ministerstva obrany SR Rastislav Kačer - mimoriadne dobre: AUDIO: "V oblasti vojenstva a obrany nezostala žiadna otázka otvorená, respektíve nezodpovedaná otázka. Boli sme schopní odpovedať na všetky otázky, uzavrieť všetky okruhy, prijali sme nový balík partnerských cieľov konsenzuálne spolu s devätnástkou. Z tohto stretnutia neodchádzame ani s jednou otvorenou otázkou. Ale čaká nás stretnutie na úrovni rady NATO - myslím, že to bude 20. marca. Rada NATO zasadá na úrovni veľvyslancov, kde bude možno kladený iný dôraz na niektoré iné oblasti, hlavne na politické otázky." Z tohto vyjadrenia štátneho tajomníka Kačera vyplývajú dva dôležité momenty. Po prvé, zásluhu na kvalitnej obhajobe plnenia partnerských cieľov pred partnermi z NATO majú politický manažment rezortu obrany a odborný manažment armády. Počas úradovania predchádzajúceho vedenia rezortu obrany pod vedením ministra Pavla Kanisa bolo naplánovaných príliš veľa partnerských cieľov, ktoré nebolo možné splniť ani časovo, ani v rámci finančných možností SR. Po zmene vedenia rezortu obrany sa nový manažment na čele s ministrom Jozefom Stankom sústredil na redukovanie partnerských cieľov a ich finančnú reálnosť. Nový projekt sa ukázal byť uskutočniteľný a po roku práce bol pri oponentúre v Bruseli úspešný. Druhým dôležitým momentom je politický rozmer členstva v NATO. 20. marca bude zasadať Rada NATO na úrovni veľvyslancov a tu - ako naznačil Rastislav Kačer - bude dôležitejšou témou plnenie politických kritérií členstva. A keďže tieto kritériá sa - podobne ako v prípade Európskej únie - neplnia jednorazovo iba pred vstupom, ale sú akýmsi permanentným sprievodným certifikátom kvality demokracie v členskej krajine, nemôžu túto kvalitu ovplyvniť odborné kruhy rezortu obrany, ako sa im to podarilo v oblasti vojenstva a obrany. Zásadné slovo tu majú a budú mať vždy voliči. Od nich závisí, akej politickej reprezentácii dajú väčšinový mandát na riadenie štátu, pretože takú kvalitu demokracie potom aj budú mať. Je zrejmé, že o členstve v NATO sa teda nebude rozhodovať v Prahe, ani vo Washingtone, či v Bruseli, ale na Slovensku výsledkami volieb. Tento faktor je však z povahy nestabilnej politickej scény a jej premenlivého charakteru na Slovensku natoľko rizikový, že zahraničné návštevy si budú Bratislave ešte nejaký ten týždeň podávať kľučky. Ich politické posolstvo je zrozumiteľné - členstvo v elitnom klube môže mať iba ten, kto zdieľa tie isté hodnoty, ako ostatní členovia a komu sa dá dôverovať. O tom, či bude miera tejto dôvery dostatočná, už ale rozhodnú voliči na Slovensku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...