Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       27. február 2002 Edit Bauer: "Riešenie chudoby na Slovensku by malo byť hlavnou témou budúceho volebného obdobia" Katarína Lutherová Podpredsedníčka Strany maďarskej kolície Edit Bauer dnes po čase znova otvorila podľa nej stále tabuizovanú tému chudoby na Slovensku. Nedostatočné a málo porovnateľné údaje vedú k nepresnému obrazu o štruktúre obyvateľov, ktorí sa ocitli v hmotnej núdzi. V každom prípade aj oficiálne potvrdených 11 percent ľudí, ktorí žijú pod hranicou chudoby, oprávňuje hovoriť o jave, ktorý môže na Slovensku vyvolať sociálny konflikt. Pri analýze chudoby na Slovensku vychádzala podpredsedníčka SMK a štátna tajomníčka rezortu práce a sociálnych vecí Edit Bauer s porovnateľnou situáciou v krajinách Európskej únie, kde žije v chudobe okolo 6O miliónov ľudí. To predstavuje l8 percent obyvateľov, čo Európska únia považuje za neakceptovateľnú skutočnosť a pripravuje spoločnú stratégiu. Opatrenia na potlačenie chudoby zabezpečuje EÚ aj v asociovaných krajinách, vrátane Slovenska. Európsky kontext by mal teda pri riešení tohto narastajúceho sociálneho javu brať do úvahy aj Slovensko, hoci vymedzenie pojmu chudoby, ako pripomenula Edit Bauer, má odlišné parametre. Na Slovensku sa chudoba najčastejšie definuje úrovňou zákonom stanoveného životného minima. V súčasnosti predstavuje sumu 3790 korún. V krajinách EÚ sa riziku chudoby vystavuje každý, kto dosahuje príjem pod hranicou 6O percent tzv.mediánu. Medián je stredná hodnota príjmov, ktorá rozdeľuje spoločnosť na dve presné polovice a zvykne byť nižšia ako je priemerná mzda. Edit Bauer na základe tejto komparácie usudzuje: AUDIO: "Keď s tým porovnáme naše čísla, ktoré sa pohybujú okolo tých 11 percent, mohli by sme aj byť spokojní, keby sme nevedeli, že sú výrazne nižšie a riziku chudoby sú vystavené v niektorých regiónoch ďaleko masívnejšie skupiny obyvateľov." Za mimoriadne závažné považuje Edit Bauer skutočnosť, že tretina všetkých chudobných sú deti. Asi každé piate - šieste dieťa na Slovensku žije na hranici chudoby. Ako problematické vidí podpredsedníčka SMK aj všeobecné ponímanie chudoby ako momentálne zlyhanie jednotlivca, hoci je zrejmé, že súčasná chudoba má dlhodobé generačné dôsledky. Namieste je teda skôr hovoriť o sociálnej vylúčenosti ako o chudobe. Súvisí to s nízkym vzdelaním a minimálnymi možnosťami spoločenského uplatnenia sa, čo sa pri každej novej generácii cyklicky opakuje. AUDIO: "Na Slovensku podľa údajov Svetovej banky sú najvážnejšie faktory chudoby predovšetkým nezamestnanosť, 45% chudobných je bez zamestnania, ďalšie riziko je nízka vzdelanosť, počet detí je ďalším rizikovým faktorom". Rozhodujúce sú aj regionálne rozdiely. V Košickom kraji je každý piaty obyvateľ vystavený riziku chudoby, v Prešovskom kraji každý šiesty. V tejto súvislosti vystupuje do popredia potreba sociálnej súdržnosti krajiny. O reálnej príjmovej diferenciácii medzi jednotlivými regiónmi sa usudzuje na základe údajov z roku l996, odvtedy sa podobný výskum neuskutočnil. Ako v tejto súvislosti dodala Edit Bauer: AUDIO: "Toto bude jednou z hlavných tém budúceho volebného obdobia práve preto, aby sa zamedzilo ďalšiemu roztrhnutiu Slovenskej republiky na východ a západ. Teraz nemyslím v politickom slova zmysle, ale v spoločenskom slova zmysle, aby tie regionálne rozdiely sa ďalej neprehlbovali.Pretože to môže hroziť v istom momente sociálnym konfliktom." Za najzávažnejší problém, ktorý bráni účinne potláčať spoločenský problém chudoby na Slovensku, je okrem nezamestnanosti nízka cena práce. Svedčí o tom skutočnosť, že aj zamestnaní ľudia sú u nás vystavení vo väčšom počte riziku chudoby. Medzi životným minimom, teda stanovenou hranicou chudoby a minimálnou mzdou je podľa Edit Bauer veľmi malý rozdiel. AUDIO: "Vyplýva to z toho, že v zásade celá spoločnosť je chudobná. A keby sme išli ešte ďalej, tak koreň tohto problému je vo výkonnosti ekonomiky. Je nižšia, dosahuje asi 48% úrovne priemeru v Európskej únii. Cena práce je nízka, neporovnateľne nižšia ako v EÚ." V Európskej únii sa presadzuje trend, aby minimálna mzda bola na úrovni 5O až 6O percent priemernej mzdy. U nás by takáto požiadavka znamenala 6 až 7 tisíc korún namiesto súčasných 4920 korún.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...