Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. február 2002 Voči konateľom AGW a Horizontu bolo vznesené obvinenie Attila Lovász V trestnom konaní vo veci holdingovej spoločnosti Horizont a jej dcéry BMG-Invest dnes nastal obrat, o ktorom verejnosť informoval minister vnútra Ivan Šimko. AUDIO: "Dnes vyšetrovateľ vzniesol obvinenie za trestný čin podvodu, za trestný čin porušovania záväzných pravidiel v hospodárskom styku a za trestný čin neoprávneného podnikania". Obvinenie bolo vznesené voči trom konateľom uvedených firiem, ktorí sa však aj podľa informácií Ivana Šimka zdržiavajú v zahraničí. Minister Šimko informoval o tom, že po 4. februári, keď uvedené spoločnosti zavreli svoje pobočky, zriadil tím z vyšetrovateľov, ktorí za necelý mesiac zhrnuli dôkazy, aby obvinenie mohlo byť vznesené. Šimko dodal, že ide o podvod na približne 120 tisícoch klientoch a suma, ktorá sa podvodným konaním uvádza v obvinení ako škoda, presahuje 4 miliardy korún. Policajné a vyšetrovacie orgány dospeli k názoru, že trestný čin bol spáchaný a aspoň čiastočne je možné pomenovať aj tých, ktorý ho podľa polície vykonali. To je nový fakt v kauze nebankových subjektov, pretože až doteraz existovali len právne dohady a to napriek tomu, že bolo na slnko jasnejšie, že o podvodné konanie išlo. Šimko pripomenul, že podvodného konania sa páchatelia dopustili aj klamlivou reklamou, ktorá je ošetrená okrem trestného zákona aj v hospodárskych zákonoch. Rezort však pravdepodobne bude musieť zodpovedať otázku, najviac skloňovanú na verejnosti - či sa takémuto konaniu nedalo zabrániť. Slobodná Európa položila otázku, či by bol minister vnútra schopný vymenovať štátne a regulačné orgány, ktoré v tejto veci mohli, alebo priam mali povinnosť konať. AUDIO: "Asi to nie som schopný povedať, pretože tých orgánov bolo veľmi veľa, a ja si myslím, že základom problému bol samotný vznik týchto spoločností. Vtedy náš právny poriadok neumožňoval dostatočnú kontrolu toho podnikateľského zámeru, ktorý má charakter pyramídovej hry. Ak by sme dajme tomu už mali dostatok informácií v čase, keď už bolo 120 tisíc klientov a aj by sme zasiahli, už nezabránime tomu, že je tam 120 tisíc rukojemníkov." Napriek týmto slovám je potrebné povedať, že v kauze nebankových subjektov dnes Šimko zverejnil prvú správu, ktorá hovorí o výkone funkcií štátu. Predvolebné populistické vyjadrenia politikov o odškodnení alebo o politickej zodpovednosti boli doteraz totiž skôr rečičkami s cieľom získavať podporu voličov. Posledným takpovediac "skvostom" je dnešné vyhlásenie Slovenskej národnej strany, ktorá vraj vyhotovila návrh zákona o odškodnení klientov nebankových subjektov z rokov 1992-2001. Národniari však zabudli napríklad na takú maličkosť, akou sú zdroje na takéto odškodnenie. Podľa nich totiž treba na odškodnenie použiť zhabaný majetok týchto firiem - čo samo o sebe je zbytočné ošetrovať zákonom, veď aktíva týchto firiem budú v konkurze aj tak poskytnuté veriteľom. A veriteľmi sú aj doterajší podielnici. Doslova smiešne je však poukázanie na zdroj, ktorým majú byť dane, ktoré zaplatili títo klienti z výnosov. Po prvé, už len zistenie, ktorá časť daní fyzických osôb bola zaplatená klientmi nebankových subjektov, je drahšie, ako suma, ktorá by vyšla ako výsledok, pritom návrh nesie známky absencie akejkoľvek logiky - takto by mali byť odškodnení aj poškodení majetkových trestných činov z podielu dane z pridanej hodnoty z tovaru, na ktorý sa použili napríklad ukradnuté peniaze. Vráťme sa však k nebankovým subjektom. Ak aj Šimko na prvé počutie nebol schopný vymenovať štátne a regulačné orgány, ktoré mohli konať už skôr, časom sa slovenská verejnosť musí dozvedieť, kde zlyhali regulátori alebo orgány činné v trestnom konaní. Časom bude musieť byť zodpovedaná otázka, prečo nekonala rýchlejšie prokuratúra, keď mala podnet od ministerstva financií už vlani. A aj otázka, prečo dovtedajší regulátor finančného trhu - teda rezort financií - podal oznámenia len vlani. Až tieto odpovede totiž prinesú návrat zákonného stavu, ktorého zabezpečenie je neodškriepiteľnou funkciou štátu. Štátne orgány neraz poukazujú napríklad na to, že zákony v období rozbehu týchto spoločností nedávali šancu prísnejšej kontrole nebankových subjektov. Lenže bankový zákon, hovoriaci o tom, že obyvateľské vklady môžu prijímať len licencované subjekty, je platný už desať rokov. Nový zákon napríklad len upresnil úlohy bankového dohľadu, alebo povolil úverovanie z cudzích zdrojov len bankám. Takisto neoprávnené podnikanie je na Slovensku definované tiež už desať rokov a ustanoveniami trestného kódexu trpia niekedy drobní podnikatelia, ktorí isté činnosti len nenapísali do okruhu činností svojej firmy či živnosti. To, že nelicencované subjekty berú obyvateľské vklady a prezentujú svoju činnosť ako istú formu sporenia či kolektívneho investovania, bolo známe už z ich kampaní. Štát bude musieť zodpovedať otázku, ako sa na Slovensku dozoruje dodržiavanie zákonov zo strany štátnych orgánov, ak tieto spoločnosti mohli roky podnikať a nadovšetko ešte určovať pravidlá na mediálnom trhu vďaka obrovským nákladom na reklamy. Práve odhaľovanie samotného trestného činu, ale aj okolia, v ktorom mohol byť spáchaný, je neodňateľnou funkciou štátu. A to by si politici, vytvárajúci zákonné rámce, mohli uvedomiť tiež.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...