Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       18. marec 2002 Kultúrnospoločenskú reprezentáciu štátu zverili úradníčke Katarína Lutherová Poslednú novú budovu veľvyslanectva by malo Slovensko postaviť v Berlíne. Ambíciou každej krajiny je riešiť výtvarnú štúdiu ambasády v konkurencii návrhov tých najlepších architektov, pretože ide o kultúrnospoločenskú reprezentáciu štátu na dlhšie obdobie. Zdá sa, že na Slovensku sa takéto príležitosti neberú príliš vážne. Podrobnosti pripája Katarína Lutherová. O tom, že o autorstve architektonickej podoby veľvyslanectva v Berlíne sa nebude rozhodovať v riadne vypísanej súťaži, sa členovia Slovenskej komory architektov dozvedeli vlastne náhodou. Až keď zachytili verejné vypísanie súťaže na realizáciu, ale pozor, iba technického riešenia stavby. Ktoré, mimochodom podľa zákona o verejnom obstarávaní, prináleží štátnemu úradu s rovnomenným názvom. Keď sa architekti skontaktovali s ministerstvom zahraničných vecí, dostali prekvapujúcu informáciu. Hovorí člen predstavenstva profesor Ing.architekt Rastislav Janák: AUDIO: "Sme sa dozvedeli, že vlastne si návrh nakreslili a vymysleli úradníci z ministerstva zahraničných vecí, konkrétne to bola stavebná inžinierka. Bolo nám povedané, že ona tieto problémy najlepšie ovláda, a že túto úlohu dostala za zásluhy." Takže ako krajina s "integračnými ambíciami" sme sa vydali svojskou cestou. "Za zásluhy" (po dvanástich rokoch pádu komunizmu) umožňujeme prezentovať sa v oblasti, na ktorú treba mať prinajmenšom odbornú spôsobilosť a talent obstáť v konkurencii. Nehovoriac už o potrebe dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Nič z toho však nie je zrejme vlastné úradníkom štátnej správy. Podľa informácií sobotného vydania denníka SME sa Stanislav Grega z Úradu pre verejné obstarávanie okrem iného vyjadril v tom zmysle, že , citujeme: "autorstvo nie je možné podmieňovať vzdelaním, príslušnosťou k stavovským organizáciám, ekonomickým alebo iným skupinám. Je to nepodmieniteľné právo, preto vyžadovanie odbornej spôsobilosti je pri výkonoch diskriminačné." Takže obstála by zrejme aj situácia, keď žlčník môže operovať zdravotná sestra. A pritom nejde o prvý a ojedinelý prípad, keď ústredný štátny orgán postupuje svojvoľne bez odbornej spolupráce so združeniami, akým je Slovenská komora architektov, a na ktorú ju predurčuje zákon. Opäť profesor Janák. AUDIO: "Súťaž na štátnu reprezentáciu, akou je svetová výstava, sa rieši cez ministerstvo hospodárstva, čo sa mi zdalo divné, pretože ide nie o prezentáciu výrobkov, ale o komplexný pohľad, že ideme do Európy, a my sa reprezentujeme v tom Hannoveri opäť nejakou inou vecou, nejakou krčmou a tak". Slovenská komora architektov po niekoľkých pokusoch uviesť veci na správnu mieru, medzi iným aj v kontakte so šéfom diplomacie Edaurdom Kukanom, podnikla niektoré právne kroky. Ako povedal riaditeľ kancelárie komory, doktor.Huta: AUDIO: "Sme sa obrátili na Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že nebol dodržaný zákon o verejnom obstarávaní". Pretože nebol v zmysle zákona zabezpečený výber architektonických návrhov vo verejnej súťaži. Právny výklad štátneho úradu, že si tento návrh obstarali, takpovediac vo vlastnej réžii, neobstojí. V opačnom prípade by spochybňovali zmysel zákona o verejnom obstarávaní a existenciu tohto úradu. Podnet na generálnu prokuratúru a následne šetrenie je však časovo náročné, preto sa architekti rozhodli "zburcovať" verejnú mienku. Profesor Štefan Šlachta, poslanec Národnej rady SR, po osobných skúsenostiach a rozhovore s ministrom Kukanom, vidí hlavný problém neštandardného prístupu ministerstva takto: AUDIO: "Pán minister nemá rád architektov ako všetci úradníci." Poslanec Šlachta vychádza pri svojom tvrdení aj z problematického prístupu ústredného orgánu štátnej správy pri projektovaní budovy veľvyslanectva vo Washingtone. Aj tam sa architekti dostali do tvrdého konfliktu s úradníkmi. Autori víťazného projektu sa s ministerstvom sporili dokonca o porušení autorských práv. Dohodli sa až po štyroch rokoch od vyhlásenia súťaže a výsledkom je obdivuhodne architektonicky riešená budova, na ktorú pozitívne reaguje aj americká odborná kritika. Či v prípade poslednej novopostavenej slovenskej ambasády - výsostne reprezentačného objektu v Berlíne, ktoré je hlavným mestom svetovej architektúry, preváži štátny záujem alebo úzkoprsé videnie štátnych úradníkov, už môže rozhodnúť len jednoznačne vyslovená verejná mienka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...