|
|
| |
|
Dnes je piatok, 4. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
18. marec 2002
|
Kultúrnospoločenskú reprezentáciu štátu zverili úradníčke
|
Katarína Lutherová
|
Poslednú novú budovu veľvyslanectva by malo Slovensko postaviť v Berlíne. Ambíciou každej krajiny je riešiť výtvarnú štúdiu ambasády v konkurencii návrhov tých najlepších architektov, pretože ide o kultúrnospoločenskú reprezentáciu štátu na dlhšie obdobie. Zdá sa, že na Slovensku sa takéto príležitosti neberú príliš vážne. Podrobnosti pripája Katarína Lutherová.
O tom, že o autorstve architektonickej podoby veľvyslanectva v Berlíne sa nebude rozhodovať v riadne vypísanej súťaži, sa členovia Slovenskej komory architektov dozvedeli vlastne náhodou. Až keď zachytili verejné vypísanie súťaže na realizáciu, ale pozor, iba technického riešenia stavby. Ktoré, mimochodom podľa zákona o verejnom obstarávaní, prináleží štátnemu úradu s rovnomenným názvom. Keď sa architekti skontaktovali s ministerstvom zahraničných vecí, dostali prekvapujúcu informáciu. Hovorí člen predstavenstva profesor Ing.architekt Rastislav Janák:
AUDIO: "Sme sa dozvedeli, že vlastne si návrh nakreslili a vymysleli úradníci z ministerstva zahraničných vecí, konkrétne to bola stavebná inžinierka. Bolo nám povedané, že ona tieto problémy najlepšie ovláda, a že túto úlohu dostala za zásluhy."
Takže ako krajina s "integračnými ambíciami" sme sa vydali svojskou cestou. "Za zásluhy" (po dvanástich rokoch pádu komunizmu) umožňujeme prezentovať sa v oblasti, na ktorú treba mať prinajmenšom odbornú spôsobilosť a talent obstáť v konkurencii. Nehovoriac už o potrebe dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní. Nič z toho však nie je zrejme vlastné úradníkom štátnej správy. Podľa informácií sobotného vydania denníka SME sa Stanislav Grega z Úradu pre verejné obstarávanie okrem iného vyjadril v tom zmysle, že , citujeme: "autorstvo nie je možné podmieňovať vzdelaním, príslušnosťou k stavovským organizáciám, ekonomickým alebo iným skupinám. Je to nepodmieniteľné právo, preto vyžadovanie odbornej spôsobilosti je pri výkonoch diskriminačné."
Takže obstála by zrejme aj situácia, keď žlčník môže operovať zdravotná sestra. A pritom nejde o prvý a ojedinelý prípad, keď ústredný štátny orgán postupuje svojvoľne bez odbornej spolupráce so združeniami, akým je Slovenská komora architektov, a na ktorú ju predurčuje zákon. Opäť profesor Janák.
AUDIO: "Súťaž na štátnu reprezentáciu, akou je svetová výstava, sa rieši cez ministerstvo hospodárstva, čo sa mi zdalo divné, pretože ide nie o prezentáciu výrobkov, ale o komplexný pohľad, že ideme do Európy, a my sa reprezentujeme v tom Hannoveri opäť nejakou inou vecou, nejakou krčmou a tak".
Slovenská komora architektov po niekoľkých pokusoch uviesť veci na správnu mieru, medzi iným aj v kontakte so šéfom diplomacie Edaurdom Kukanom, podnikla niektoré právne kroky. Ako povedal riaditeľ kancelárie komory, doktor.Huta:
AUDIO: "Sme sa obrátili na Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že nebol dodržaný zákon o verejnom obstarávaní".
Pretože nebol v zmysle zákona zabezpečený výber architektonických návrhov vo verejnej súťaži. Právny výklad štátneho úradu, že si tento návrh obstarali, takpovediac vo vlastnej réžii, neobstojí. V opačnom prípade by spochybňovali zmysel zákona o verejnom obstarávaní a existenciu tohto úradu. Podnet na generálnu prokuratúru a následne šetrenie je však časovo náročné, preto sa architekti rozhodli "zburcovať" verejnú mienku. Profesor Štefan Šlachta, poslanec Národnej rady SR, po osobných skúsenostiach a rozhovore s ministrom Kukanom, vidí hlavný problém neštandardného prístupu ministerstva takto:
AUDIO: "Pán minister nemá rád architektov ako všetci úradníci."
Poslanec Šlachta vychádza pri svojom tvrdení aj z problematického prístupu ústredného orgánu štátnej správy pri projektovaní budovy veľvyslanectva vo Washingtone. Aj tam sa architekti dostali do tvrdého konfliktu s úradníkmi. Autori víťazného projektu sa s ministerstvom sporili dokonca o porušení autorských práv. Dohodli sa až po štyroch rokoch od vyhlásenia súťaže a výsledkom je obdivuhodne architektonicky riešená budova, na ktorú pozitívne reaguje aj americká odborná kritika.
Či v prípade poslednej novopostavenej slovenskej ambasády - výsostne reprezentačného objektu v Berlíne, ktoré je hlavným mestom svetovej architektúry, preváži štátny záujem alebo úzkoprsé videnie štátnych úradníkov, už môže rozhodnúť len jednoznačne vyslovená verejná mienka.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|