Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       19. marec 2002 Vládny návrh zákona o Súdnej rade v parlamente podlieha kritike a viacerým pozmeňovacím návrhom Jana Pankvočínová Ústavnoprávny výbor Národnej rady sa dnes po týždni opäť zaoberal vládnym návrhom zákona o Súdnej rade, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch však bude až vo štvrtok. O politickej priechodnosti zákona v tejto súvislosti uvažuje Jana Pankovčínová. Kreovanie Súdnej rady, ako úplne nového inštitútu justície po minuloročnej novelizácii Ústavy, je okrem ústavnoprávneho hľadiska pre Slovensko dôležité aj vzhľadom na integračné rozhovory o členstve v Európskej únii. Európska komisia už od čias bývalej Mečiarovej garnitúry v hodnotiacich správach upozorňovala na neprijateľnosť ústavného postavenia sudcov, volených parlamentom, teda politickou mocou, iba na 4-ročné volebné obdobie, ktoré bolo predpokladom, aby mohli byť neskôr tým istým parlamentom menovaní na doživotie. Tento spôsob voľby sudcov do značnej miery ohrozoval nestranné a nezávislé postavenie moci súdnej od zákonodarnej a výkonnej. Súčasná vládna koalícia na rozdiel od minulosti výhrady európskych orgánov brala vážne a tento zásadný nedostatok vlani pri novelizácii základného zákona štátu odstránila. Zároveň ústavne výrazne posilnila nezávislé postavenie celej justície. Teraz však ide o to, aby to naplnila aj v praxi zmenami starých a prípravou nových zákonov. A to je už problém, ktorý sa ukazuje aj pri zákone o Súdnej rade. Parlament totiž tento zákon schválil už vlani v novembri, prezident ho ale nepodpísal a vrátil na opätovné prerokovanie. Poslanci vo februári väčšinu jeho pripomienok nielenže neakceptovali, ale zákon ako celok neschválili. V právnom vákuu narastá hrozba personálnej krízy justície. Tento problém dnes v ústavnoprávnom výbore dodatočne predkladateľ upravil tak, aby 4-roční sudcovia, ktorých mandát sa skončí už tento mesiac, mohli vykonávať sudcovskú funkciu, až kým nebudú vymenovaní na doživotie prezidentom na návrh novej Súdnej rady. Je to síce pozitívny návrh, ale nedá sa odškriepiť, že tak ministerstvo spravodlivosti mohlo urobiť už v pôvodnom návrhu a vyhnúť sa ostrej a zčasti aj oprávnenej kritiky opozície a predsedu Najvyššieho súdu SR. Takéto riešenie privítal aj prezident sudcovskej stavovskej organizácie Juraj Majchrák: AUDIO: „Ústava nehovorí nič o zániku sudcovskej funkcie a to ustanovenie má povedať len toľko, že od uplynutia toho 4-ročného obdobia až do konečného rozhodnutia prezidenta republiky o tom, či vymenuje sudcu bez časového obmedzenia, zostáva mandát sudcu zachovaný.“ Opozícia si je síce vedomá, že zákon je z ústavného hľadiska nevyhnutný, trvá ale na tom, že ho nemožno prerokovať, keďže neuplynula zákonná 6-mesačná lehota. Ústavnoprávny výbor už ale dal za pravdu vláde a rozhodol, že táto lehota sa zákona netýka. Poslanec opozičného HZDS Peter Brňák to ale vidí inak: AUDIO: „Nie je možné v lehote šiestich mesiacov prerokovať opätovne nový návrh o súdnej rade, takže toto je principiálny postoj a ten budeme tlmočiť aj vo vzťahu k tomuto návrhu zákona.“ Napriek tomuto stanovisku však dnes Brňák k obsahu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka spôsobu voľby členov Súdnej rady spomedzi sudcov. A to modifikovaný, než aký sa mu podarilo presadiť vlani spolu s koalíciou napriek nesúhlasu vlády a Združenia sudcov Slovenska. Vtedy presadil osem volebných obvodov kopírujúcich obvody krajských súdov - každý mal do súdnej rady zvoliť jedného zástupcu. Dnes ale Brňák prekvapujúco navrhol len štyri obvody, pričom by sa spájali obvody dvoch až troch krajských sídiel súdov a nominovali by po dvoch kandidátoch. Lenže ani táto modifikácia nezaručuje rovnosť hlasov sudcov - každý obvod krajského súdu má totiž iný počet sudcov. Súdna rada bude najvyšším samosprávnym orgánom justície, ktorý bude rozhodovať o všetkých personálnych otázkach - od návrhov na vymenovanie sudcu, jeho kariérnom postupe, preložení na iný súd, až po stáže či tvorbu disciplinárnych senátov. Súdnu radu budú konštituovať všetky tri zložky moci - parlament, vláda, prezident i samotní sudcovia, pričom je zaručená rovnosť hlasov sudcov a nesudcov. Členovia Súdnej rady budú v zmysle ústavy, ale aj podľa doplňujúcich návrhov ministerstva spravodlivosti, v podstate počas celého funkčného obdobia neodvolateľní z iných dôvodov, ako straty bezúhonnosti a svojprávnosti. Nebudú tak podliehať politickým vplyvom pri výmene vlády či nového volebného obdobia parlamentu a prezidenta, čo je pre stabilizáciu nezávislosti postavenia súdnej moci nesmierne významné. A rovnako aj pre bezproblémové začlenenie Slovenska do Európskej únie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...