[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

19. marec 2002

Ministerstvo pôdohospodárstva začína myslieť na medzinárodnú deľbu práce po integrácii

Attila Lovász

Záporné saldo zahraničného obchodu v potravinárskych a poľnohospodárskych produktoch sa vlani vyšplhalo na 20 miliárd korún. Je pravdou, že percentuálne si agrárnici a potravinári polepšili, veď pred rokom sa podielali na negatívnom salde zahranično-obchodnej bilancie až 40-timi percentami, kým vlani necelými dvadsiatimi, ale posun je zapríčinený enormným nárastom schodku celkovej bilancie. Za týmito číslami by nemuselo byť nič hrozivého, keby nebolo jasné, že až polovica zápornej bilancie je zapríčinená tzv. nahraditeľnými produktami, teda výrobkami, ktoré je možné na Slovensku dopestovať, alebo vyrobiť z domácich surovín.

Rezort pôdohospodárstva dlhé roky operoval s pojmom "potravinová sebestačnosť". Pritom je treba poznamenať, že malé krajiny si môžu zabezpečiť potravinovú sebestačnosť len za veľmi vysokú cenu. Aj od Slovenska rádovo väčšie štáty totiž pocítia problémy nielen pre zlé klimatické podmienky, ale aj v dobrých rokoch, keď majú nadbytok produkcie. Skladovanie potravinárskych produktov je totiž náročné a časovo veľmi obmedzené. Slovensko, ako malá krajina a ešte menší agrárny producent, je teda nútené spolupracovať a zabudnúť na rétoriku z obdobia studenej vojny, keď sa potravinová sebestačnosť považovala za úlohu strategického významu.

Na potrebu zmeny v pohľade na poľnohospodársky trh poukazuje porovnanie najdôležitejších výrobkov poľnohospodárskej prvovýroby a ich spracovania. Kým v obilinárstve a výrobe a mlieka má Slovensko kladnú zahraničnú bilanciu a je schopné dodávať na trh kvalitné výrobky, zatiaľ sa ako problémová ukazuje živočíšna výroba. Sekčného šéfa rezortu pôdohospodárstva Jaromíra Košína sme sa teda spýtali, či sa slovenské poľnohospodárstvo nemá orientovať na silné a vývozu schopné komodity a ostatné radšej dovážať?

AUDIO: "V opatreniach, ktoré sú, sa to rieši, aj v dotačných opatreniach na komodity, ktoré vieme vyvážať. Je to pšenica, obiloviny, kukurica, slad, syry."

Práve na tento moment upozorňovali odborníci už roky. Dotácie, ktoré išli do širokospektrálnej výroby - či skôr nevýroby - boli peniaze, ktoré umožnili agrárnemu sektoru prežiť, ale v konečnom dôsledku sa javia ako neefektívne vynaložené verejné financie. Vláda pred dvoma rokmi sľúbila, že sa bude dotovať v prvom rade efektívna produkcia, čo sa čiastkovo prejavilo už aj vlani. Posunuli sa dotácie na efektívne vyrábajúce regióny, čo je najviac vidieť v prípade mlieka a mliečnych výrobkov a v obilovinách. Ďalším krokom však je stratégia poľnohospodárstva na obdobie, keď už ochranné opatrenia na domáce výrobky nebudú prichádzať do úvahy, a keď sa bude rozhodovať o výrobných kvótach v rámci Európskej únie. Tam sa berie do úvahy referenčné obdobie, ktoré na Slovensku práve trvá. Ak sa počas neho bude udržiavať neefektívna výroba, tá na spoločnom trhu skrachuje kvôli neschopnosti konkurovať zahraničným výrobkom. Ak sa však uprednostnia komodity, ktoré majú šancu na úspech aj v spoločnej Európe, zvyšovaním ich súčasnej výroby sa môže dospieť ku kvótam, ktoré slovenské poľnohospodárstvo udržia nad hladinou.

Na takýto posun myslenia v rezorte bolo treba čakať roky. Nie je to však dôvod na výčitky, ale skôr na optimizmus. Ak sa totiž v tomto roku podarí presadiť dotačné a podporné nástroje, ktoré donútia slovenských poľnohospodárov zamerať sa na konkurencieschopné tovary, môže to znamenať aj prvý krok k definovaniu toho, na čo sa zo strany rezortu čaká roky. A to je podoba slovenského poľnohospodárstva po vstupe do Európskej únie. Ak bude jasne viditeľný celok, rámcové dotačné nástroje sa už dajú dopracovať aj postupne.

Reálne je zatiaľ v roku 2002 znížiť záporné saldo na 15 miliárd a až postupne ho vyrovnávať. Závisí to samozrejme aj od opatrení, ktoré sa práve chystajú na medzirezortné pripomienkovanie a následne do vlády. Zmena myslenia dáva tušiť, že už nebude pokračovať prázdna diskusia spred dvoch rokov o enormných financiách do agrárneho rezortu.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print