|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
20. marec 2002
|
Hra o ombudsmana sa skončila, občan víťazom nie je!
|
Oľga Štefucová
|
Víťazstvom kandidáta parlamentnej opozície sa skončil v utorok boj o post historicky prvého verejného ochrancu práv na Slovensku. Otázkou je, či ide skutočne o víťazstvo opozície, alebo len o ďalšie potvrdenie neschopnosti koaličných strán dodržiavať svoje vlastné dohody. Slovo má Oľga Štefucová.
Politická hra o ombudsmana sa skončila, občania zabudnite. Signál v tomto zmysle vyslal k občanom a aktivistom občianskeho sektora v utorok večer slovenský parlament. Hoci sa po prvom neúspešnom kole verejného ochrancu práv v zákonodarnom zbore vo februári zdalo, že nezávislý kandidát z prostredia mimovládnych organizácií zostal nesplneným snom, nádej opäť svitla vyhlásením druhého kola. Proti kandidátovi opozičného HZDS, vtedy ešte stále poslancovi a členovi tejto strany Pavlovi Kandráčovi, sa postavil spoločný kandidát koaličných strán. Jána Hrubalu, ako nominanta tretieho sektora vtedy podporili SDK, KDH, SMK i SOP. Jedinou koaličnou stranou, ktorá občianskemu kandidátovi nedeklarovala podporu bola Strana demokratickej ľavice. Za zmienku stojí aj tvrdenie niektorých jej poslancov ešte v pondelok tento týždeň, že očakávajú v tejto otázke dohodu medzi koaličnými stranami, hoci tie spoločnú podporu občianskemu kandidátovi vyslovili už pred vyše týždňom. Napokon stanovisko SDĽ nebolo jasné ani tesne pred utorňajšou voľbou, hoci sporadické výroky jej poslancov naznačovali, že títo sa zrejme - na základe rozhodnutia straníckeho vedenia - zahrajú hru: keď ty nie mne, ani ja tebe. Jej pravidlá sú obecne dávno známe aj medzi najnižšími vekovými kategóriami občanov. Zatiaľčo tí sa ale pohybujú na piesku, poslanci sedia v parlamentných laviciach. Výsledok hry je ale rovnaký. A tak podporou kandidáta HZDS na ombudsmana SDĽ-ka vrátila koalícii prehru o post šéfa Úradu pre štátnu službu, či výsledok boja o SPP. Také jednoduché. Nebolo sa treba ani pridávať k vystúpeniam poslancov za HZDS, ktorí napádali osobu advokáta Hrubalu i jeho stranícku minulosť. Pritom neprekážal ani fakt, že hoci Hrubala sa členstva v DS dávno vzdal, rovnako ako účasti na kandidátke SDK v posledných voľbách, Pavel Kandráč aj včera sedel ako poslanec - iba chvíľu nezávislý - v poslaneckej lavici.
Hlasovanie teda dopadlo, ako dopadlo. 68 hlasov za opozičného kandidáta na ombudsmana doslova prevalcovalo 46 koaličných hlasov za Hrubalu. Pritom koalícia mala v utorok v parlamente 80 poslancov. Aj jednoduché počty stačia na to, by bolo zrejmé, že SDĽ vo svojom odmietnutí spoločného koaličného kandidáta nezostala osamotená. Z vyjadrení niektorých poslancov SOP po voľbe, ktorí dokonca začali spochybňovať existenciu akejkoľvek dohody o spoločnom kandidátovi je jasné, na čiu stranu sa pridali, hoci výsledky hlasovania sú tajné. Možno iba letmé nahliadnutie do nich by ukázalo, ako poslanci vnímajú politické dohody, nakoľko sa nimi cítia byť zaviazaní. Aj bez neho však včerajšie hlasovanie o ombudsmanovi ukázalo, ktoré strany hrajú vysokú hru o paralyzovanie koalície, napriek tomu, že do nej formálne stále patria. Napokon, spomeňme len kauzy posledných mesiacov, keď koalícia "stála a padala" na rozhodnutí SDĽ a SOP: kauza krachu Devín banky či nebankových subjektov, odvolávanie podpredsedu vlády pre ekonomiku, privatizácia SPP, bezplatné vysokoškolské vzdelávanie atď. Všade tam figurovali ľavičiari ako tí, ktorí idú proti stanoviskám ostatných strán vládnej koalície.
Slovensko po utorku má verejného ochrancu práv, prvého v histórii. Pomalým a "zamotaným" krokom sa priblížilo ku krajinám vyspelej Európy, kde tento inštitút napĺňa demokratické princípy fungovania spoločnosti, kde občan má právo hájiť svoje záujmy a potreby proti rozhodnutiam štátu, ak sú v jeho neprospech. Že sa nepodarilo post ombudsmana obsadiť nezávislým, odborne fundovaným a profesionálne zdatným človekom, to je v tejto chvíli na škodu v prvom rade občana Slovenska. Na ceste za touto métou zostali nádeje mimovládneho sektora, ktorý sa osem rokov usiloval najskôr o dobrý zákon, potom o voľbu osobnosti, ktorá by ho dokázala naplniť. Pochybnosti o tom, či takpovediac politický kandidát túto úlohu zvládne, sa objavujú už dnes. Prekážkou k naplneniu poslania skutočne nezávislého ombudsmana bola raz opäť politická hra ľavice, ktorá v boji o záchranu priazne voliča neváhala postaviť sa aj proti nemu samotnému.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|