Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       20. marec 2002 Rozdielny.prístup manažmentov STV a SRo Katarína Lutherová Vo volebnom roku 2002 sa už v mediálnej legislatíve nedajú očakávať žiadne veľké zmeny. Napriek čiastkovým zlepšeniam, najmä v oblasti reklamy, sa tak s veľkou pravdepodobnosťou nepodarí zastaviť prehlbujúcu sa krízu verejnoprávnych médií. Napriek týmto sťaženým objektívnym podmienkam sa dá hovoriť o rozdielnom prístupe manažmentov v prípade STV a Slovenského rozhlasu. Podrobnejšiu analýzu ponúka Katarína Lutherová. Zatiaľčo Slovenská televízia sa za tichej asistencie svojho vedenia nezadržateľne blíži k úpadku, predstavitelia Slovenského rozhlasu, ktorému sa podarilo udržať si dominantné postavenie na trhu rozhlasových staníc, avizujú dokonca úspory. V podstate ide o konštruktívny prístup vedenia ku skutočnosti, že sa koncesionárske poplatky, ako jeden z rozhodujúcich finančných zdrojov, nepohli zo svojej úrovne od roku l996. Zato energetická náročnosť na prevádzku rozhlasového vysielania, neustále rastie. V rozhlasovej pyramíde sa vykuruje obrovský vnútorný priestor chodieb, pričom opotrebovanosť systému vzduchotechniky a klimatizácie vykazuje až 70 percent, čo spôsobuje úniky tepla. Neudržateľná situácia si vyžiadala energetický audit a vypísanie výberovej súťaže na realizáciu projektu zameraného na znižovanie nákladovosti a obnovu technológie. Najprijateľnejší projekt ponúkla firma Landis and Staefa ESCO, s.r.o. Hovorí riaditeľka pre ekonomiku v SRo Hilda Gábrišová. AUDIO: "Vzhľadom na obmedzené finančné zdroje na investície SRo, ponúkol nám dodávateľ okrem toho, že technicky na kľúč zrealizuje tento projekt, aj jeho financovanie". A síce formou dodávateľského úveru, na ktorý sa budú vytvárať zdroje priamo cez finančné úspory energie. Ročne firma garantuje úspory vo výške 5 až 7 miliónov korún a ako povedal riaditeľ dodávateľskej spoločnosti Ruslav Raytchev: AUDIO: "To znamená, že vo chvíli, keď úspory sa nedosiahnu, zákazník jednoducho neplatí ten úver." Po technickej i finančnej stránke výhodný projekt, ktorý by sa mal uskutočniť v priebehu nasledujúceho roka, však rieši iba kritickú opotrebovanosť budovy, ktorá je majetkom štátu a spravuje ju Slovenský rozhlas. Našu rozhlasovú stanicu zaujímala celková finančná situácia verejnoprávneho rozhlasu, ktorý má, rovnako ako STV, nesplnené záväzky voči Slovenským telekomunikáciám. V prípade vzniknutého dlhu vo výške l25 miliónov za uplynulý rok, by prostriedky na splatenie mali podľa uznesenia vlády prísť z Fondu národného majetku. Čo sa týka zmluvy na tento rok, ústredný riaditeľ rozhlasu Jaroslav Rezník postavenie rozhlasu voči Slovenským telekomunikáciám charakterizoval slovami: AUDIO: "Vyjednávacia pozícia bude ďaleko lepšia ako bola po minulé roky, pretože jednak s iným operátorom sme realizovali kótu Nové Zámky, kde máme dve frekvencie a objem finančných prostriedkov je diametrálne odlišný od toho, čo platíme Slovenským telekomunikáciám". Prispela k tomu aj výstavba vlastného vysielača v Borskom Mikuláši, ktorý by mal byť oživený v réžii iného operátora už v polovici tohto roku. Zdá sa teda, že monopolné postavenie Slovenských telekomunikácií sa onedlho skončí a konkurencia sa prejaví aj na výške poplatkov. Optimistickú vyhliadku na dlhmi nezaťažené a cenovo reálne vzťahy s dcérskou spoločnosťou Deutsche Telecom zhodnotil riaditeľ marketingu Ľuboš Zeman slovami: AUDIO: "V prípade, že sa ukáže, že kvalita je dostatočná a cena podstatne nižšia, budeme stále viac operovať s konkurenčným prostredím. To je východisková pozícia aj na rokovanie s Deutsche Telecom, kde budeme realizovať iné ceny, než ako to bolo doposiaľ." Na našu ďalšiu otázku v súvislosti s absenciou štátnej mediálnej politiky reagoval ústredný riaditeľ Jaroslav Rezník. AUDIO: "Vy ste sa pýtali, či očakávam, že niečo urobí súčasná vládna koalícia vo vzťahu k systémovému riešeniu financovania verejnoprávnych médií. Neočakávam." Nepopulárny krok v predvolebnom období, zvyšovanie koncesionárskych poplatkov, však Jaroslav Rezník považuje za nevyhnutnú úlohu pre novú vládu. AUDIO: "Jednoducho, pri tejto výške ďalej nie je možné hovoriť o nejakom trvalo udržateľnom rozvoji verejnoprávneho rozhlasového vysielania".		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...