Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       22. marec 2002 Návrh na vyslovenie nedôvery vláde poškodil najviac samotné HZDS Boris Koreň Len 42 hlasov získal v parlamente návrh na vyslovenie nedôvery vláde Mikuláša Dzurindu. Opozícia, na rozdiel od utorkovej voľby ombudsmana, vzhľadom na nízku podporu návrhu utrpela jasný neúspech. Poznámku pripravil Boris Koreň. Hoci HZDS neváhalo stiahnuť na hlasovanie o nedôvere vláde z rokovania Konventu až z Bruselu aj svoju poslankyňu Irenu Belohorskú, svoj návrh od začiatku nemohlo myslieť vážne. Parlamentné počty totiž nepustia. Pravdivosť tohto často používaného sloganu sa v tomto prípade len potvrdila, pričom ani neisté hlasy niekoľkých koaličných poslancov v prípade tajného hlasovania by výsledok zvrátiť nedokázali. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov zastáva rovnaký názor: AUDIO: "Z politického hľadiska bol podľa mňa tento návrh odsúdený na neúspech už v okamihu, keď bol podaný." HZDS svoj návrh nemohlo myslieť vážne aj z toho dôvodu, že ponechanie kabinetu Mikuláša Dzurindu do konca jeho funkčného obdobia nahráva najviac práve nemu. Problémy v koalícii, neschopnosť vlády riešiť vysokú nezamestnanosť, či živenie populistických konštatovaní o rozpredaji národného bohatstva ponúkajú HZDS bez veľkej námahy vďačné predvolebné témy, na ktorých sa mu stále darí udržiavať slušnú podporu voličov. HZDS zostáva ešte niekoľko mesiacov času aj na aktivity smerom k zahraničiu, kde chce presvedčiť Západ, že hnutie i jeho líder Vladimír Mečiar sa zmenili a že ich deklarované prointegračné smerovanie je naozaj úprimné. Grigorij Mesežnikov vníma pokus HZDS o odvolanie vlády aj ako určitý odpútavací manéver: AUDIO: "Spôsob, akým HZDS zdôvodnilo tento svoj návrh, to siahodlhé zdôvodnenie, také, až trošku, by som povedal, teatrálne, vlastne malo zastrieť čiastočne aj neúspech návštevy Vladimíra Mečiara v Spojených štátoch na pozadí signálov o tom, že krajiny NATO a Európskej únie očakávajú skôr pokračovanie demokratických trendov aj po voľbách 2002." Prípadný úspech návrhu HZDS na odvolanie vlády by spôsobil predovšetkým ďalšie zhoršenie integračných pozícií Slovenska, ktoré by tak vyslalo signál, že ani sily požívajúce dôveru Západu nie sú schopné sa dohodnúť. Pokiaľ ide o riešenie situácie do volieb, podľa Mesežnikova: AUDIO: "Zrejme by už neišlo o predčasné voľby, ale vznikla by tu nejaká iná zostava, možno aj iba s nepriamou politickou podporou strán zastúpených v parlamente." Okrem toho, že iba 42 hlasov za odvolanie vlády je neúspechom celej opozície, a tiež signalizuje, že vládna koalícia bude schopná dovládnuť až do regulárneho termínu parlamentných volieb, tento neúspešný návrh podľa Mesežnikova poškodil aj samotné HZDS: AUDIO: "Aj pre samotné HZDS je to, čo sa stalo, kontraproduktívne. Pretože na jednej strane toto hnutie deklaruje svoju oddanosť prointegračným a proatlantickým ambíciám, na druhej strane aj takýmito pokusmi komplikuje prácu v parlamente, kde vieme, že dochádza k určitému časovému sklzu pri schvaľovaní eurointegračných zákonov." Ak HZDS rátalo s tým, že spochybňovaním stability vlády a ďalších slovenských inštitúcií - čo je podľa Mesežnikova stabilným prvkom jeho opozičnej politiky - si zvyšuje svoju politickú cenu, zjavne sa prerátalo. Ani prípadné ďalšie návrhy na vyslovenie nedôvery vláde, s ktorými podľa slov predstaviteľov HZDS možno ešte do volieb rátať, nebudú s najväčšou pravdepodobnosťou úspešné. Spolu s blížiacim sa termínom volieb môže síce ďalej narastať napätie medzi vládnymi stranami, Mesežnikov však v tejto súvislosti pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: "Som si takmer istý, že terajšia vládna koalícia dovládne do konca volebného obdobia." Návrh HZDS na vyslovenie nedôvery vláde bol síce legitímnym, ale niekoľko mesiacov pred voľbami nie príliš štandardným krokom. Jeho výsledok je nepriaznivý najmä pre samotné HZDS, ktoré si nedokázalo zabezpečiť ani plnú podporu všetkých opozičných klubov a výsledkom hlasovania sa strápnilo nielen pred vlastnými voličmi, ale vyslalo do zahraničia signál, že jeho politika je naďalej rovnako nezodpovedná, ako predtým. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde nemal pre hnutie význam ani z pohľadu efektívneho začiatku volebnej kampane. Nepodarilo sa mu totiž Slovenskú televíziu donútiť, aby zo zasadnutia parlamentu vysielala priamy prenos, a tak si svoju "ťažkú muníciu" argumentov a obvinení na adresu vlády vystrieľalo len v poloprázdnej rokovacej sále Národnej rady SR. V konečnom dôsledku teda môže vládna koalícia za tento krok HZDS poďakovať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...