Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. marec 2002 Justícia získava záruky nezávislosti od politickej moci, či ich však dokáže využiť, závisí od jej morálnej sily Jana Pankovčínová Parlament vo štvrtok schválil dlhoočakávaný zákon o Súdnej rade. Podrobnosti si už všíma Jana Pankovčínová. Pri obštrukcii opozície - HZDS a oboch národniarskych strán a viacerých nezávislých poslancov - sa vládnej koalícii na rozdiel od minulých pokusov podarilo zákon o Súdnej rade schváliť takpovediac bez problémov. Z 82 hlasujúcich poslancov zákon podporilo 81, proti nebol nikto a jeden poslanec sa zdržal hlasovania. Ak zákon podpíše prezident a nevráti ho na opätovné prerokovanie, ako to urobil vlani v decembri, je reálny predpoklad, že nezávislosť justície od politickej moci sa o pár mesiacov má šancu naplniť aj v praxi. V spojitosti s realizáciou nového zákona existujú aj niektoré riziká - teoreticky môže situáciu skomplikovať tak výkonná a zákonodarná moc, ako aj samotní sudcovia. Súdna rada sa v zmysle vlani novelizovanej ústavy stáva najvyšším samosprávnym orgánom justície, pričom vplyv politickej moci na jej chod sa - okrem jej financovania - takmer absolútne minimalizuje. Znamená to, že na rozdiel od minulosti napríklad menovanie sudcov a ich kariérny postup už nebude závisieť od konkrétneho ministra ako nominanta politickej strany a od parlamentu, zloženého tiež zo zástupcov politických strán, ktorý o zvolení či odvolaní sudcu na návrh vlády ešte donedávna rozhodoval. Bude to práve Súdna rada, ktorá kvality uchádzačov o tento významný post posúdi a navrhne menovanie či odvolanie sudcu hlave štátu. Na ďalšie fungovanie justície preto bude najviac vplývať práve personálne zloženie Súdnej rady. Po odborných dikusiách, v ktorých sudcovia žiadali v rade väčšinové zastúpenie, sa napokon jej zloženie ustálilo nasledovne: troch členov bude do nej voliť parlament, troch menovať vláda a troch prezident. Práve tu sme sa dostali k spomínaným rizikám na strane politickej moci. Bude totiž závisieť od zodpovednosti poslancov, aby zvolili morálne a odborne zdatných zástupcov, ktorí pri rozhodovaní o sudcovských veciach nebudú podliehať straníckym tlakom. Podobne ako vláda aj poslanci majú na voľbu svojich kandidátov 75 dní od účinnosti zákona. Signálom bude, či politické subjekty nezvolia obvyklú taktiku obštrukcie. Juraj Majchrák je ale optimistický: AUDIO: „Nevidím v tom problém. Myslím si, že je to na ich politickej zodpovednosti, aby dodržali tieto lehoty a neznefunkčnili činnosť Súdnej rady.“ A teraz k rizikám na strane samotnej justície. Osem zástupcov si majú zvoliť samotní sudcovia v priamych voľbách. A napokon, 18-člennej rade bude predsedať tiež sudca - a to predseda Najvyššieho súdu SR, ktorý bude mať v rukách významné právomoci. Tu môže teoreticky dôjsť k zaujímavým situáciám - napríklad súčasná Rada sudcov sa nezišla už viac ako trištvrte roka. Nielen preto, že ju najprv nezvolal predseda Najvyššieho súdu, ale aj keď tak urobil, členovia rady rokovanie ignorovali. Vypovedá to čosi o nezodpovednosti samotných sudcov a treba len dúfať, že k podobným situáciám nedôjde aj v novokonštituovanej Súdnej rade. Nehovoriac už o probléme takzvaných 4-ročných sudcov, aj kvôli ktorým sa zákon prijímal v zrýchlenom konaní. Koncom marca im totiž vyprší mandát a ak ich nová Súdna rada nenavrhne prezidentovi vymenovať na doživotie, nebudú môcť plnohodnotne vykonávať sudcovskú funkciu. Ministerstvo spravodlivosti do zákona presadilo ustanovenie, podľa ktorého zostanú sudcami až do času menovania prezidentom, avšak tento paragraf už včera narazil na dva výklady. Minister tvrdil, že 4-roční sudcovia môžu do času menovania prezidentom aj súdiť. Poslanci Ladislav Orosz a Peter Kresák, ako aj prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Majchrák si však myslia opak: AUDIO: „...nemôže vykonávať tú funkciu, kým nie je rozhodnuté, či je sudcom, alebo nie je sudcom bez časového obmedzenia.“ Pochybnosti, či sú sudcovia morálne pripravení prevziať zodpovednosť za stav v justícii, poznačenej prieťahmi v konaní a disciplinárnymi prehreškami, ktoré sa často premlčali, sudca Juraj Majchrák odmieta a ďalej dodal: AUDIO: „Inštitucionálne sa súdna moc naozaj začína oddeľovať, tak ako to predpokladá aj ústava od iných mocí, a teraz je to naozaj výzva pre nás všetkých sudcov, aby sme dokázali, že svoje veci vieme riadiť, a že sa vieme vysporiadať aj s tými problémami, ktoré v justícii sú.“ Či sa táto predpoveď Juraja Majchráka naplní, sa ukáže už o niekoľko mesiacov. Prvým signálom bude už to, či sa do leta vôbec podarí Súdnu radu vytvoriť tak, aby funkčne pracovala.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...