Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       22. marec 2002 Integrácia SR s rizikom: O čo je viac nesplnených úloh, o to menej času na ne zostáva Milan Žitný Počtom uzatvorených kapitol je Slovensko v prístupovom procese do Európskej únie približne na rovnakej úrovni ako krajiny, ktoré začali vyjednávania s výrazne väčším časovým predstihom. Vyradenie Slovenska počas bývalej vlády premiéra Vladimíra Mečiara z procesu rozširovania únie sa výrazne podpísalo pod mnohé problémy, s ktorými krajina zápasí posledné tri roky a ktoré v poslednom roku volebného obdobia začína nezvládať. Súčasný kabinet premiéra Mikuláša Dzurindu a jeho parlamentná väčšina museli začínať v niektorých oblastiach buď od začiatku, alebo boli nútení opravovať chyby a odstraňovať nástrahy, ktoré im nechala bývalá vládna koalícia. Tieto nedostatky tiež prispeli k terajším časovým sklzom a podpísali sa negatívne na viacerých kľúčových prácach. Slovensko má málo špičkových profesionálov pre európsku agendu, keďže Mečiarove vlády nepripravovali dostatočné ľudské zdroje a odborné kapacity, dôležité pre budúce členstvo v EÚ. Kritiku treba v tomto smere adresovať aj na slovenské vysoké školstvo, ktoré slabo reflektuje potrebu kvalifikovaných absolventov na trhu únie, či už v súkromnom sektore, ale najmä v štátnej a verejnej správe. Nízka úroveň profesionality a nízky počet odborne a jazykovo dostatočne vybavených pracovníkov sa negatívne premietol v oblastiach administratívnych kapacít a implementácie, tak do európskej legislatívy, ako aj do projektov programov Phare, Ispa a Sapard. Pomalé prípravy, realizácie a monitoringy projektov nesú jedno veľké riziko - pokiaľ Slovensko nezvládne tento proces, môže mať v budúcnosti sťažený prístup k tzv. štrukturálnym fondom, bez ktorých sa modernizácia krajiny nezaobíde. Hlavný vyjednávač Európskej únie so SR Dirk Meganck dnes na bratislavskom zasadnutí Spoločného monitorovacieho výboru pre program Phare dôrazne upozornil slovenskú vládu na pomalosť tohto procesu s poznámkou, že komisia chce vidieť výraznú akceleráciu. V niektorých zaostávajúcich úlohách dostane Slovensko od EK pravdepodobne určitý druh pomoci, ako napríklad technických asistentov pre monitoring projektov programu Phare. Dirk Meganck: AUDIO: "Podporíme a zvážime, do akej miery by sme poskytli aj technickú pomoc pre SR na zlepšenie implementácie programu Phare." Technickí asistenti z EÚ však nevyriešia všetky problémy, pretože väčšina úloh leží na slovenskej vláde a jednotlivých rezortoch, ale aj na parlamente, ktorý v poslednom čase už ukázal, že európskej agende nemusí dať vždy, ani v stave akútnej časovej tiesne, prednosť. Parlament musí do leta schváliť ešte 42 zákonov, aby aspoň hlavné legislatívne úlohy boli splnené pre podmienky vstupu do EÚ. Vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková upozorňuje, že to nemôže byť menej než 38 právnych noriem, aby orgány únie mohli na jeseň dať Slovensku "zelenú" na vstup. Do leta bude ale parlament zasadať už iba dvakrát. Od správy EK z konca roka 2000 schválila NR SR doteraz - čiže za viac než ročné obdobie - 60 potrebných zákonov z celkových 119, ale na 42 zostávajúcich zákonov sú k dispozícii prakticky iba tri mesiace. Pritom vláda ich musí schváliť najneskôr do 28.apríla. Šibeničný termín. V posledných mesiacoch a týždňoch zvyšuje Európska komisia zároveň tlak na slovenských partnerov - v pozitívnom slova zmysle - aj v ďalších problémových oblastiach. Komisia vidí, kde a ako treba pridať, kde a ako využívať finančné prostriedky z predvstupovej pomoci, ale takmer 100% výkonu zostáva na slovenských politikoch, vládnych úradníkoch a poslancoch. Niektorí sa maximálne snažia, ako vidno napríklad na úrade podpredsedníčky vlády Kadlečíkovej, ktorá dala tomuto úradu dynamiku a novú energiu. Najhoršie výsledky má opozícia, ktorá najmä v prípade HZDS sa snaží brzdiť proces integrácie a dáva najavo, že nemá záujem na členstve krajiny v EÚ. Dôkazom toho je čerstvý pokus HZDS o odvolanie vlády. Pokiaľ by sa tak stalo, znamenalo by to opäť vyradenie Slovenska. Samotné odvolávanie bolo bez ohľadu na výsledok zbytočné, pretože každý deň zasadnutia parlamentu je stratený, ak nie je venovaný harmonizácii slovenskej legislatívy s európskou. Súčet všetkých týchto faktorov vyvoláva vážne obavy, či Slovensko stihne svoje kľúčové úlohy splniť do leta, respektíve niektoré z nich až do polovice septembra. Po tomto termíne už bude neskoro - v októbri bude zverejnená pravidelná hodnotiaca správa Európskej komisie, ktorá podčiarkne položky a zráta výsledok. Ten bude rozhodujúcim kritériom pre summit EÚ, ktorý bude - bez nadsádzky - historický verdikt pre Slovensko. Na druhý reparát sa už netreba spoliehať - nebude.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...