Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       25. marec 2002 Podľa exprezidenta Želeva by politici mali konať ako štátnici a nie ako straníci Katarína Lutherová Významné osobnosti postkomunistickej éry -exprezidenti štyroch stredoeurópskych krajín, ktorí v rozhodujúcej miere prispeli k nastoleniu základov demokratického zriadenia vo svojich štátoch, boli včera hosťami Bratislavy. Ich stretnutia a vystúpenia podrobnejšie sledovala Katarína Lutherová. Program bývalých hláv štyroch postkomunistických krajín, exprezidentov Želju Želeva z Bulharska, Arpáda Göncza z Maďarska, Emila Constantinescua z Rumunska a Michala Kováča s manželkami prebiehal za prísnych bezpečnostných opatrení. Preto sa aj na takmer dvojhodinovú diskusiu do Primaciálneho paláca dostali len pozvaní hostia. Podľa informácii TASR všetci exprezidenti bývalých socialistických štátov spomínali na obdobie, keď v ich krajine stratili moc komunisti a získali ju demokratické sily. Na podujatí s názvom: "Rok 1989 - rok zázrakov, Rok 2002 - rok sklamaní?" pochopiteľne zazneli aj úvahy nad aktuálnym vývojom. Na otázku ministra zahraničných vecí Eduarda Kukana, čo by exprezidenti odkázali súčasným politikom, najvýstižnejšie reagoval prezident Bulharska Želju Želev. Povedal, citujeme, "odporučil by som im, aby pri práci rozmýšľali viac ako štátnici, nie ako straníci. Lebo politik -štátnik myslí na ďalšie generácie, kým politik - straník iba na ďalšie voľby". Podvečer významné osobnosti, ku ktorým sa pripojil knieža Schwanzerberg, bývalý kancelár českého prezidenta, a tiež pražský sídelný biskup Václav Malý, prijal prezident SR Rudolf Schuster. V diskusii exprezidenti konštatovali, že najkomplikovanejšia situácia je v súčasnosti v Rumunsku. Reč bola aj o budúcich parlamentných voľbách na Slovensku a vyhliadkach prijatia do NATO a EÚ. Ako po skončení stretnutia prezident Schuster uviedol: AUDIO: "To sa viackrát zdôraznilo, že vstup je pekný, získať to členstvo, ale potom je ešte lepšie, keď tam dobre obstojíme. A preto táto spolupráca, ktorá aj takým spôsobom sa prezentuje, bude veľa znamenať po vstupe do EÚ, pretože štáty budú vždy viac spolupracovať, aby sa viac presadili." K diskusii o prepojení ekonomiky s politikou prispel spôsobom sebe vlastným aj knieža Schwanzerberg, ktorý v prípade prijatia postkomunistických krajín do Európskej únie skonštatoval, citujeme zdroj SITA, "že asi nás tam nebudú brať ako Dánsko, ale skôr ako Sicíliu, napriek tomu, že u nás nedozrievajú pomaranče." Vyvrcholením návštevy európskych politikov, boli ich vlastné meditácie nad základnými kresťanskými princípmi ľudského bytia a zodpovednosti zaň vo Veľkom kostole evanjelickej cirkvi. Organizátor tejto symbolickej akcie na Kvetnú nedeľu, Ladislav Snopko na úvod zdôraznil: AUDIO: "Ak sme rok l989 pokladali za rok nádejí, tak obdobie, ktoré sme prežili po rok 2002 tieto nádeje výrazne zmenili. Nielen my, ale celý svet precitol ll.septembra minulého roka do nových dejín, v ktorých už nebude hrať rozhodujúcu rolu technický pokrok a materiálny blahobyt, ale schopnosť porozumieť iným, súcit a morálka, teda základné kresťanské princípy ľudského bytia". Exprezidenti a ďalší hostia vyzdvihli vo svojich meditačných úvahách aktuálnu prítomnosť ídeí a duchovných hodnôt z utrpenia a smrti Ježiša Krista. Tým len potvrdili, že sa týkajú najmä ľudí, ktorí sú verejne činní, na ktorých ostatní vidia a ktorí sa podieľajú na správe vecí verejných.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...