Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       25. marec 2002 Bratislavský Veľký piatok stále aktuálny Katarína Lutherová Sviečková manifestácia spred l4-tich rokov síce predznamenala politické novembrové zmeny v bývalom Československu, jej aktéri však boli ešte tvrdo konfrontovaní s totalitnou mocou, keď vedome vystupovali na obranu náboženskej a občianskej slobody. O dnešnom pamätnom dni zápasu za ľudské práva hovorí v širších súvislostiach Katarína Lutherová. O krutých osudoch a nesmiernom utrpení mnohých kňazov a rehoľníkov, ale aj veľkého počtu veriacich laikov vo väzeniach a táboroch v období od komunistického prevratu vo februári l948, svedčia dnes mnohé memoárové diela a publikované texty z náboženských časopisov. O spoločenskej sile podzemného hnutia svedčí napokon aj súhrnná dokumentácia kresťanskej samizdatovej publicistiky na Slovensku v rokoch l945-l989, ktorú pred štyrmi rokmi zostavil literárny vedec Rudolf Lesňák. Jeden z mnohých, ktorý bol pre "nesprávne politické postoje" v období normalizácie odstavený od žurnalistickej práce. Jeho kniha Listy z podzemia jednoznačne a presvedčivo dokazuje, že duch kresťanstva na Slovensku žil intenzívne aj v najťažších podmienkach ateistického násilia. Prejavy rezistencie a odporu slobodného ducha proti diktátu nevymýtil ani zákáz cirkvi, ani obmedzená publicita a prenasledovanie tých, čo si svoje ľudské práva verejne obhajovali. V takejto súvislosti vyznievajú priam absurdne slová o tom, že na Slovensku nejaký zvlášť silný odboj proti totalite nebol, že všetky sily zlyhali a napokon, že komunistický režim dospel k svojmu zrúteniu samovoľne. Skresľovanie skutočnosti však má aj celkom objektívne dôvody. Ako hovorí jeden z protagonistov katolíckeho disentu Sylvester Krčméry: AUDIO: "Veď to robili vedúci funkcionári strany a pokiaľ viem, ani jeden ešte u nás nebol za to potrestaný. A pritom možno povedať, že dnešné vlády a dnešné zákony sú vlastne pokračovaním. To je moja výhrada. Ja nehovorím, že sa nič nezmenilo, ale nevieme byť v tom dôslední." Doktor Krčméry, ktorý si za svoju náboženskú vieru "vyslúžil" okrem neustáleho prenasledovania, profesionálnej degradácie a psychického teroru aj trinásť a polročné väzenie, je dokonca presvedčený o oveľa vyšších počtoch obetí, než sa oficiálne priznávajú. AUDIO: "Ja som napríklad sedel v Čechách jeden čas s človekom, ktorý sa mi predstavil, že je hrobárom v nejakom meste - Cheb a takých miest na československej hranici bolo vtedy určite dvadsať, tridsať. A on mi tvrdil, že každý mesiac najmenej mimo normálneho známeho plánu, musel on zahrabať dvesto tristo mŕtvol, ktoré sa už neidentifikovali". Pravda však len postupne vychádza najavo z odhalení bývalých politických väzňov a zo súdnych pojednávaní s niekdajšími príslušníkmi Štátnej bezpečnosti. Žiaľ, častejšie v západnej polovici kedysi spoločného štátu. Na Slovensku sa paradoxne dostávajú do nemilosti často aj tí, čo boli vtedy prenasledovaní a väznení. Uvádza sa pritom aj meno jediného duchovného, ktorý sa zúčastnil na sviečkovej manifestácii a ešte v ten deň o jej priebehu hovoril v kázni svojim veriacim. Katolícky kňaz Pavol Flajžík nemlčí ani teraz a vyjadruje sa k rozličným neobjasneným kauzám. Patrila medzi ne aj dosiaľ nepotrestaná vražda Róberta Remiáša. Poučila sa táto spoločnosť zo skúseností polstoročného krízového obdobia kresťanstva? Sú znova nepohodlní pre štátnu moc svedkovia tejto doby? Na našu otázku katolícky kňaz Flajžík, ktorý v súčasnosti pôsobí v Lozorne, odpovedal: AUDIO: "Vraví sa, že chytrý sa učí alebo múdry sa učí na chybách tých hlúpych. Ale my asi ťažko, máme to nejako v krvi. My sa musíme, nemám rád to slovíčko, ale musíme sa učiť na svojich. Žiaľ." Nepochybne je aj kresťanstvo dnes v mnohých otázkach bezradné a bezmocné voči problémom a konfliktom, ktoré musí v súčasnosti riešiť. Pre mnohých je v dnešnej dobe náboženskej slobody vyznávanie viery skôr vecou konvencie, alebo až účelovou kamuflážou. Od kresťanstva sa síce nikto neodhadzuje, dokonca ani presvedčení komunisti, ich morálka a skutočné cítenie sa však prejavia až v ich skutkoch.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...