Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       26. marec 2002 Hľadá sa vinník za meškanie eurolegislatívy Jana Pankovčínová Príprava rezolúcie Európskeho parlamentu o rozšírení únie, ktorá sa bude týkať aj Slovenska, ale najmä súčasný alarmujúci stav prijímania zákonov potrebných pre členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii - to je už témou nasledujúceho príspevku Jany Pankovčínovej. Dnešné rokovanie predsedu parlamentu s prezidentom republiky, počas ktorého sa snažil Jozef Migaš hľadať vinníka za meškanie eurolegislatívy iba na strane vlády, ako aj výzva poslancov premiérovej strany SDKÚ na zefektívnenie práce parlamentu, naznačuje istú oprávnenosť obáv poslancov zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Tento výbor začal v pondelok diskutovať o texte pripravovanej rezolúcie o rozšírení Európskej únie, ktorá by mala byť schválená v júni. Európski poslanci pritom okrem iného zvažujú, že slovenských politikov vyzvú k zachovaniu dynamiky pri prijímaní eurolegislatívy. Naznačujú tak obavy zo spomalenia procesu v približujúcom sa čase parlamentných volieb. Dnešné signály z Bratislavy ich obavám dávajú významnou mierou za pravdu. Ak dnes Jozef Migaš odmietol kritiku médií, že parlament je často pre nejednotu koalície a obštrukcie opozície nefunkčný a zodpovednosť presunul len na vládu, ide len o časť pravdy. Najprv slová Jozefa Migaša: AUDIO: „Čiže ak vláda, alebo SDKÚ, budem presnejší, vyzýva, aby Národná rada pracovala v mimoriadnom režime, je potrebné predovšetkým obrátiť sa na vládu.“ Vláda samotná si však potrebu prijatia štyridsiatky zákonov, potrebných pre vstup do únie, uvedomila už vlani, keď stanovila harmonogram prijímania eurolegislatívy. Tú však musí definitívne schváliť práve parlament, ktorý má navyše voči vláde ústavné právomoci kontroly. Ak teda Migaš hovorí, že vláda zatiaľ posunula do parlamentu len štrnásť takýchto zákonov a že posledný termín má 27. apríla, je to síce pravda, avšak slová o tom, že ešte nemá pripravených ďalších tridsať, nezodpovedajú celkom realite. Po prvé, väčšina z pripravovaných zákonov už je v procese pripomienkovania a na legislatívnej rade vlády. Za činnosť vládnej legislatívy je, mimochodom, zodpovedný práve Migašov stranícky kolega, vicepremiér Ľubomír Fogaš. A po druhé, vláda rátala s tým, že síce väčšinu zákonov pripraví a predloží, avšak niektoré zostanú až pre nový parlament podľa kapitol, ktoré Slovensko plánuje uzavrieť s Európskou úniou až po septembrových voľbách. Migašova kritika vlády je ale aj oprávnená, pretože viaceré rezorty v príprave zaostávajú. Vládna koalícia však má v rukách dostatok nástrojov, aby urobila nápravu. Namiesto toho však cez médiá hľadá vinníkov medzi sebou navzájom, a potvrdzuje tak nepriamo aj obavy zahraničia. To pre imidž krajiny nie je nič povzbudivé. Prezident Rudolf Schuster sa pritom dnes napriek výhradám voči vláde - snažil situáciu upokojiť prísľubom, že schválené zákony bude podpisovať priebežne, aby okamžite začali platiť. Zároveň hlava štátu, obracajúc sa na predsedu parlamentu, uviedla: AUDIO: „Nechcem vstupovať do toho, ale vzhľadom na túto situáciu kritickú naozaj by bolo dobré, keby ste sa stretli a nejde teraz len o koalíciu, ale aj o opozíciu, pretože ak všetci prehlasujú, že podporujú vstup do EÚ, bolo by dobré, keby sa poslanecké kluby stretli, prerokovali celú vec, ako to stihnúť. Dnes nám nepomáha vyhovárať sa na vládu a vláda na parlament, jednoducho to musíme stihnúť.“ Predseda integračného výboru Národnej rady SR, poslanec František Šebej pre Slobodnú Európu v súvislosti s prijímaním eurolegislatívy a obavami poslancov Európskeho parlamentu uviedol: AUDIO: „Obava je trochu namieste, veď európski poslanci vedia, že predvolebné obdobie akosi nestimuluje prácu v parlamente. A okrem toho vedia aj to, že ten parlament je v podstate zahlcovaný nelegislatívnymi témami, že sme napríklad teraz stratili prakticky celý týždeň tým, že dva kľúčové dni parlament v podstate zabil rokovaním o tzv. odvolávaní vlády.“ Ak to zhrnieme, ak niektorí slovenskí politici začínajú hľadať vinníkov za meškajúcu eurolegislatívu, treba dodať, že zodpovedná je rovným dielom tak vláda ako i parlament, a tiež parlamentné strany, uprednostňujúce neefektívne odvolávania členov vlády či presadzovanie straníckych návrhov zákonov bez adekvátnej politickej podprory.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...