Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       27. marec 2002 Po summite V10 v Bukurešti Ivan Štulajter Keď pred dvoma rokmi diplomatickými kanálmi do metropol strednej a východnej Európy prichádzali správy, že druhé kolo rozširovania Severoatlantickej aliancie nie je na Západe témou dňa, bolo nutné túto otázku opäť dostať do ohniska západných politických diskusií. Tématizovať druhé kolo rozširovania NATO bolo teda hlavným poslaním stretnutia kandidátskych krajín v litovskom Vilniuse v roku 2000, potom na takejto vysokej úrovni v Bratislave a tento týždeň v rumunskej Bukurešti. Z tohto hľadiska teda predsavzatie lídrov štátov, tvoriacich takzvanú vilniuskú skupinu, bolo úspešné. Naozaj, ak nie kľúčovou, tak rozhodne jednou z kľúčových tém na decembrovom summite Severoatlantickej aliancie v Prahe bude práve druhé kolo jej rozširovania. Vyhlásenia o vyznávaní rovnakých hodnôt, na akých stojí aliancia, ubezpečenia o pripravenosti a neutíchajúcej snahe byť pripravený na vstup do NATO, patria k štandardnému inštrumentáriu takýchto podujatí. Nie inak tomu bolo v Bukurešti. Šéfovia desiatich vlád v záverečnom dokumente zdôraznili, že vízia slobodnej, nerozdelenej a bezpečnej Európy nebude uskutočniteľná bez členstva ich štátov v NATO a Európskej únii. Oproti predchádzajúcim podujatiam, však oveľa hlasnejšie zaznel hlas kandidátov z Balkánu – Bulharska a Rumunska. Slovo má rumunský premiér Adrian Nastase: „Očakávame zosilnenie spolupráce a solidarity medzi kandidátskymi krajinami a robustné rozšírenie - od Baltického mora k Čiernemu moru.“ Ako echo na potrebu juhovýchodnej dimenzie rozširovania aliancie, ktorú tématizoval premiér Nastase, zaznelo vyhlásenie predstaviteľa amerického ministerstva zahraničných vecí Richarda Armitaga. Podľa neho Spojené štáty podporujú ono robustné rozšírenie aliancie. Americký prezident v posolstve vilniuskej desiatke zdôraznil, že NATO v Prahe urobí historický krok smerom k odstráneniu rozdelenej Európy. Konečné rozhodnutie o tom, kto dostane, či nedostane pozvánku, však nepadne skôr ako do konca októbra. Ako povedal Richard Armitage a pred ním mnohí západní diplomati, všetko bude závisieť od toho, ako kandidáti pokročia v reforme ozbrojených síl, v upevňovaní demokratických hodnôt či v zápase s korupciou. Je celkom jasné, že do pražského summitu zostane veľa z týchto otázok otvorených. Aktuálnou úlohou každého kandidátskeho štátu je presvedčiť alianciu, že napriek zotrvávajúcim nedostatkom ju tá pozvánka neohrozí, ale naopak posilní. Táto úloha sa však nedá vyriešiť na slávnostných summitoch, ale konkrétnymi skutkami. Obrazné povedané, od pondelka do nedele – doma a ešte vo voľbách.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...