Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       28. marec 2002 MZV považuje negociačnú kapitolu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike zo strany SR za bezproblémovú Oľga Štefucová Séria besied "Aké to u nás bude, keď budeme v EÚ" o jednotlivých negociačných kapitolách prístupového procesu pokračovala dnes témou kapitoly číslo 27 o Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Informuje Oľga Štefucová. Negociačná kapitola "Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika" je v rámci predvstupového procesu posudzovaná - podľa pracovníkov slovenského ministerstva zahraničných vecí - predsa len inak, ako ostatné kapitoly. Mechanizmy spolupráce sú totiž určované na medzivládnej úrovni, čo - ako na dnešnej prezentácii kapitoly vysvetlil pracovník odboru politických vzťahov MZV SR Juraj Kliment - vnáša iný prvok do rozhodovacieho procesu. AUDIO: "Hlavné slovo majú členské štáty. Tým zásadným orgánom je Rada Európskej únie, čiže Rada ministrov zahraničných vecí. V strategických otázkach prijímajú rozhodnutia najvyšší predstavitelia na summitoch EÚ a bruselské inštitúcie - komisia a parlament - majú skôr poradnú funkciu." Takýto mechanizmus vyplýva zo skutočnosti, že zahraničná politika je citlivou záležitosťou, pretože schopnosť vstupovať do medzinárodných vzťahov je jeden z atribútov štátnosti. Čiže každý štát si túto svoju schopnosť rozhodovať v zahraničnopolitických otázkach stráži. Na druhej strane je ale potreba spolupracovať aj v tejto oblasti a vystupovať na medzinárodnej scéne jednotne. Negociačnú kapitolu Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika otvorila Slovenská republika s Európskou úniou v máji roku 2000 a na tom istom spoločnom zasadnutí ju obe strany aj predbežne uzatvorili. Slovensko totiž nielenže nepožadovalo v tejto kapitole žiadne prechodné obdobia, ale nemusí prijímať ani novú legislatívu a tak je diskusia o naplnení príslušnej negociačnej kapitoly viac o politickej spolupráci. Ak sa však Slovensko dokázalo pomerne bezproblémovo vysporiadať s uzatvorením kapitoly a prijatím jej podmienok, natíska sa otázka, či sa tým de facto nevzdalo vlastnej zahraničnopolitickej orientácie. Juraj Kliment vysvetľuje: AUDIO: "Neznamená to ale, že odovzdávame svoju zahraničnú politiku. My ju budeme mať naďalej, ale budeme koordinovať svoje kroky, respektíve už dnes koordinujeme, s našimi partnermi v Európskej únii." To je práve špecifikum spoločnej zahraničnobezpečnostnej politiky, pretože slovenská je už teraz kompatibilná s politikou EÚ. Na druhej strane to ale znamená aktívnu účasť na rozhodovacích procesoch v rámci únie a na to sa treba pripraviť. Posilniť treba administratívne kapacity na MZV, predovšetkým pracoviská participujúce na spolupráci s orgánmi EÚ a dobudovať automatizovaný počítačový systém.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...