Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       28. marec 2002 Hovoriť o menovej kríze na Slovensku je nezodpovedné a zavádzajúce Attila Lovász V súvislosti s neštandardne vysokým schodkom zahranično-obchodnej bilancie sa na Slovensku objavili názory, podľa ktorých môže dôjsť v krajine k menovej kríze. Tieto názory sa aj v médiách objavili bez toho, aby sa vôbec objasnil význam základných pojmov. Občania si teda mohli spojiť tieto obavy so správami z niekdajšej menovej krízy z Mexika a poslednej v Argentíne. Pritom v oboch krajinách išlo o krízu, spojenú s tzv. cross defaultom štátu. Cross default je pojem pre absolútnu platobnú neschopnosť, ku ktorej sa Mexiko i Argentína dostali cestou vydávania štátnych cenných papierov s obrovským (v mnohých prípadoch so sto až päťstopercentným) zhodnotením a preto boli tieto krajiny dlhší čas zaujímavé najmä pre finančných špekulantov. Pád nastal vtedy, keď štátne pokladnice týchto krajín neboli schopné splácať už ani úroky vlastných cenných papierov a veritelia žiadali vyplatenie peňazí ihneď. Ak sa Slovensko niekedy blížilo k tomuto modelu, bolo to koncom roka 1997 a v prvej polovici roka 1998. Bolo to obdobie, keď štátne cenné papiere boli úročené sadzbou nad 25 percent, pričom priemerná inflácia slovenskej meny nedosahovala ani desať percent. Bol to dôsledok nedôvery finančných kruhov, najprv domácich, neskôr už aj zahraničných. Tie totiž neboli ochotné štátu požičiavať už ani s výnosom 30 a viac percent. Dôsledkom tohto stavu bola situácia na jar roku 1999 - vtedy dosiahla zahraničná zadlženosť Slovenska 10 percent hrubého domáceho produktu a tento deficit nebol ochotný prefinancovať nikto. Odrazilo sa to na turbulentnom znižovaní hodnoty koruny k euru a doláru. Dolár bol napríklad na jar a v lete 1999 drahší o desať korún, ako v súčasnosti. Ekonomické opatrenia, prijaté vládou v dvoch fázach, turbulentné znehodnocovanie koruny zastavili. Odvtedy sa prvé väčšie obavy o slovenskú menu objavili až v súčasnosti. Dodajme, že právom, veď zahraničná zadlženosť je skutočne vysoká. Stav však nie je kritický. Ako povedal našej rozhlasovej stanici ekonomický vicepremiér Ivan Mikloš, riešenie je v dvoch rovinách. Po prvé, nesmie sa zvyšovať domáci dopyt verejnej sféry. Jednoduchšie povedané, štát a verejná správa má míňať menej a nemá prekračovať zákonom stanovený deficit napr. v štátnom rozpočte. Druhou cestou je počkať si na efekt tých investícií, ktoré znamenali dovoz technológií, ale práve tým zvyšovali schodok zahraničného obchodu. Takéto investícvie sú jednorázové a ich využitie znamená navýšenie exportu bez ďalších väčších dovozov. O stave bilancie zahraničného obchodu povedal Slobodnej Európe guvernér NBS Marián Jusko nasledovné. AUDIO: "Za predpokladu, že sa udrží zdravý makroekonomický vývoj a je realitou už predaj SPP, tak výnos z predaja prevyšuje saldo, peniaze prídu v zahraničných menách, takže žiadne problémy s prefinancovaním." Mariána Juska sme tiež požiadali, aby nám priblížil pojem menová kríza: AUDIO: "Hovoriť o menovej kríze na Slovensku je nezodpovedné. Náš občan pod menovou krízou rozumie buď menovú reformu typu rok 1953, alebo nejaké prudké znehodnotenie meny rádovo až o 50 percent." V tomto ohľade teda menová kríza nehrozí. Jusko sa domnieva, že nebude potrebné prijímať žiadne neštandardné opatrenia, neprichádza do úvahy dovozná prirážka ani nejaké špeciálne clo, čo by znížilo najmä spotrebu domácností. Taktiež nebude potrebné slovenskú menu nejakým spôsobom znehodnotiť - i keď exportu by slabá koruna jednoznačne prospela a prospela by aj k zníženiu domácej spotreby. Aj keby bola vláda nútená prijať takéto opatrenia, pravdepodobne v roku volieb to neurobí. Ako ďalšie riešenie z rýdzo ekonomicko-teoretického pohľadu by mohlo byť deregulovanie ešte regulovaných cien energií. Efekt by sa prejavil v zníženej spotrebe domácností a pomalým vyrovnávaním deficitu. Túto cestu však v široko koaličnej vláde a v roku volieb pravdepodobne Bratislava nateraz ponechá v učebniciach ekonomických teórií.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...