Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. marec 2002 Aký bude politický osud Pavla Koncoša? Marián Bednár Nízke preferencie SDĽ ako aj skutočnosť, že konkurenčná strana odídencov okolo Petra Weisa po necelých dvoch mesiacoch svojej existencie má zhruba rovnakú voličskú podporu, rozkývala predsednícku stoličku pod Pavlom Koncošom. Po hlasovaní o SPP ako aj odchode ministra Ftáčnika zo strany možno povedať, že Pavel Koncoš začína byť nepohodlnou persónou nielen vo vzťahu k ľavicovému okoliu, ale aj vo vnútri strany. Tragédiou tohto poľnohospodára je fakt, že po svojom nástupe do funkcie otvoril naraz veľa politických frontov, ktoré mu v tomto období môžu zlomiť väzy. Na vládnej úrovni začal tvrdý spor s pravicou a ako keby sa mu málilo, začal si vybavovať účty s vnútrostraníckou opozíciou. V jednom okamihu Pavel Koncoš bojoval s Brigitou Schmögnerovou, aby vzápätí hájil farby SDĽ v boji s Miklošom a Dzurindom. Výsledok Koncošovho bojového ťaženia bol ten, že politicky rozkývaná strana mu nemohla byť v zápase s pravicou oporou a predseda SDĽ prehral všetko na čo siahol. Prezieravý politik by sa po takomto politickom fiasku načas stiahol a hľadal spojencov vo vnútri strany a mimo nej s cieľom revitalizovať oslabené postavenie. Opak je však pravdou. Pavel Koncoš v bojovom zápale neustal a pokračuje zrejme do vlastného sebazničenia ďalej. V dnešnom rozhovore publikovanom ako zaplatená inzercia v denníku Pravda totiž pokračuje vo vymenovávaní ďaľších nepriateľov. Podľa Koncoša ním je poslanecký klub, ktorý nemal odvahu hlasovať za odvolanie Ivana Mikloša a ministerský klub, ktorý podľa jeho názoru ustúpil pravici pri SPP. Pavel Koncoš doslova uvádza, že tieto stranícke orgány sa dostali do príliš ochranárskej pozície osobných záujmov jednotlivcov - tých špičiek strany, ktoré si už nedokážu predstaviť svoje pôsobenie mimo vládnych kresiel. Tento postoj predsedu evokuje logickú otázku o koho sa chce ešte Pavel Koncoš oprieť, keď si poštval proti sebe poslanecký a ministerský klub prostredníctvom ktorých sa vlastne realizuje politika ľavičiarov? Ak sú jeho slová mierené k vlastným straníckym štruktúram, je otázne či v správnom čase. Weissova SDA má rovnaké postavenie ako SDĽ v prieskumoch verejnej mienky a množia sa informácie, že štruktúry uvažujú o svojej záchrane prechodom k nej, alebo minimálne vo vytvorení koalície. Na to, aby sa však vytvorili podmienky pre koalíciu, je treba odstrániť základnú personálnu prekážku, ktorou je práve predseda Koncoš. Ten zrejme nič nepochopil, pretože i dnes nevyberaným spôsobom utočí na Petra Weissa, keď v denníku Pravda spochybňuje jeho sociálnodemokratickú orientáciu a označuje ho za profesionálneho ideológa totalitnej KSS. Kruh sa teda uzatvára a predseda SDĽ Pavel Koncoš sa ocitá pomaly ale iste v politickej izolácii. Informácie, že vo vnútri SDĽ sa čoraz častejšie ozývajú hlasy a stupňujú tlaky, aby Koncoš odišiel z postu predsedu SDĽ len dokresľujú jeho zúfalé postavenie. Napokon nervozitu vo vnútri straníckych štruktúr potvrdil aj poslanec SDĽ Ľubomír Andrássy. AUDIO: "Mám možnosť v posledných dňoch aktívne komunikovať s členskou základňou. Zúčastnil som sa niekoľkých okresných a krajských výborov a otvorene musím povedať, že je určité napätie vo vnútri SDĽ. To nesúvisí len so súčasným pôsobením vedenia SDĽ ale aj vzhľadom na preferencie." Niektoré vnútrostranícke kruhy, a medzi ne patrí aj poslanec Andrássy, sa nestotožňujú s myšlienkou okamžitého odchodu Pavla Koncoša z postu predsedu a zdôrazňujú, že by sa o tom malo rozhodnúť až po tom, keď bude na stole scenár záchrany SDĽ. Hovorí Andrássy: AUDIO:: "Nechcem problémy, v ktorých sa nachádza SDĽ, vznášať len na predsedu Koncoša, myslím si, že je to otázka na ktorú musia odpovedať všetci vrcholoví činitelia." Bez ohľadu na to, je len otázkou času kedy sa voči predsedovi SDĽ Pavlovi Koncošovi postaví nový kandidát.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...