Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       30. marec 2002 Mám dôvod si myslieť Štefan Hríb Je Veľká noc. Ten staromódny sviatok, ktorý chceli komunisti nahradiť sviatkami jari. Ale nejde len o smiešnych komunistov. Hodí sa ukrižovaný Kristus do sveta globalizácie, biotechnológií a klonovania? Ako ide udalosť jeho vzkriesenia dokopy s postmodernou, relativizmom, hedonizmom a kultúrou vlastného prospechu? Bol ten čudný tesár z Nazaretu realitou, alebo je to iba „ópium“ pre slabých, ktorí zavadzajú pokroku? Mám dôvod si myslieť, že naša Veľká noc, tá, ktorú vidno v povrchných médiách, sladkých veľkonočných filmoch, na uliciach s korbáčmi a voňavkami, ale aj vo vyprázdnených prejavoch niektorých cirkevných hodnostárov, je už iba karikatúrou, a preto často oprávnene vyvoláva dojem nablýskanej formy, ktorá však stratila obsah. Mám ale súčasne dôvod si myslieť, že Veľká noc je v tom celkom nevinne. Dnešný svet naozaj postupne zakrýva to podstatné, o čo v tento sviatok ide - únavné hľadanie pravdy nahrádzajú lacné recepty na večné šťastie a koncept „mnohých právd“, ťažký zápas so sebou samým nahradila moderná psychológia s jej dôrazom na zodpovednosť prostredia, a nie jednotlivca, odvaha bola vytlačená snahou uniknúť akémukoľvek utrpeniu. A Kristus na kríži bol vytlačený do polohy útechy. Lenže história sveta a povaha udalostí, ktoré sa na tejto zemi dejú, vracia ľudstvo stále znovu k tomu podivnému víkendu, keď sa najskôr roztrhla chrámová opona a o dva dni ostal v skale jeden prázdny hrob. Na začiatku sa zdalo, že skazený Rím vyvraždí všetkých kresťanov. Padol však Rím, nie bezmocní hľadači pravdy. Potom sa zase zdalo, že nebezpečné spojenie mocnej cirkvi a svetského štátu zdiskredituje myšlienku Veľkej noci. Padli však skorumpovaní mocní, nie krehká veľkonočná zvesť. Nie tak dávno sa zdalo, že civilizáciu, postavenú na Desatore a milosrdenstve, nahradí marxistický triedny boj alebo nacistická idea nadčloveka. Padli však Lenin s Hitlerom, nie Starý a Nový zákon. A napokon aj u nás sa dlho zdalo, že heslo o pravde a láske porazí na dlhý čas vidiecky boxer. Padol však on, nie November 1989. Áno, už opäť panuje „blbá“ nálada, pretože tí, čo prišli po ňom, v mnohom sklamali. Ale aj to je len v logike skutočného veľkonočného príbehu. Ľudia sklamávajú, zrádzajú, podliehajú strachu, pokušeniam a vlastným vášňam - ale pravda ostáva rovnaká. Beznádej nie je od tej dávnej, vôbec prvej veľkonočnej nedele víťazom, tma nakoniec ustupuje, a smrť, hoci občas víťazí, netriumfuje. Veľká noc nie je o nakupovaní, oddychu, pondelkových návštevách či kostolných frázach. Veľká noc je o nádeji, ktorá neprestáva. A ja mám dôvod si myslieť, že práve takúto oslobodzujúcu nádej dnes potrebujeme viac, než čokoľvek iné. Pekné sviatky.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...