Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. apríl 2002 Prípad Havrľová: Útok novinárky na verejného činiteľa alebo neetické správanie policajta? Jana Pankovčínová Otázniky okolo trestného stíhania rómskej novinárky Denisy Havrľovej za útok na verejného činiteľa, pri ktorom jej policajt odmietol podať ruku, sú témou nasledujúceho príspevku Jany Pankovčínovej. Niet pochýb o tom, že tolerantné správanie sa väčšiny k menšinám patrí k základným ukazovateľom stupňa demokracie tej-ktorej krajiny. A niet pochýb ani o tom, že skúmanie vzťahov väčšiny k menšinám je pod drobnohľadom Európskej únie aj vo vzťahu ku kandidátskym krajinám. Slovensko nie je výnimkou. Práve vzťah k rómskej menšine je zo strany Európskej komisie, ako to dokazuje niekoľko jej hodnotiacich správ o pokroku Slovenska, sledovaný veľmi intenzívne. Bez paušalizovania možno tiež konštatovať, že podobne ako susedná Česká republika, aj Slovensko má v budovaní tolerantnosti voči Rómom čo doháňať. Nikto, ani Európska komisia pritom nespochybňuje rad pozitívnych krokov, ktoré dosiaľ slovenská strana urobila. A to bez ohľadu na najnovšie otázniky okolo prípadu rómskej novinárky Denisy Havrľovej, ktorý sa zrejme v najbližších týždňoch stane predmetom zvýšeného záujmu zahraničia. Najprv fakty tak, ako boli medializované z pohľadu dvoch sporných strán a tak, ako ich vyhodnotila dozorujúca prešovská prokurátorka, ktorá včera vzniesla obvinenie voči rómskej novinárke Denise Havrľovej. A to za útok na verejného činiteľa, za ktorý jej hrozí trest odňatia slobody na jeden rok, alebo peňažný trest. Havrľová tvrdí, že 8. februára ako novinárka navštívila policajnú stanicu v Jarovniciach a službukonajúcemu policajtovi naznačila gestom podanie ruky. Ten to odmietol opätovať s tým, že ruku hocikomu nepodáva a vypýtal si od nej hygienický preukaz. Denisa Havrľová sa týmto správaním cítila ponížená a jeho správanie označila za také, ktoré v sebe nesie znaky rasizmu. Tvrdenie policajta sa, samozrejme, líši - tvrdí, že ho označila za rasistu a že na to má svedka. Dodajme, že tento svedok je vo vyšetrovacej väzbe a v tom čase bol na stanici vypočúvaný. V každom prípade bude rekonštrukcia tejto vskutku trápnej situácie vecou ďalšieho dokazovania pred súdom. Otázkou je, či ho možno kvalifikovať ako trestný čin útoku na verejného činiteľa, ktorého sa mala podľa okresnej prokurátorky dopustiť novinárka. Dodajme tiež, že samotný generálny prokurátor Milan Hanzel dnes potvrdil, že ako nadriadený orgán preskúma postup príslušnej prokurátorky. Logicky jej kvalifikáciu odmieta právny zástupca novinárky Ján Hrubala, podľa ktorého nemôže ísť o útok na verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí, alebo pre výkon jeho právomocí v službe: AUDIO: " Policajt voči nej nevykonával žiadny procesný úkon, ona ako novinárka sa ho došla opýtať. Nejde o situáciu, ktorá súvisí s výkonom právomocí verejného činiteľa. Takže tá právna kvalifikácia absolútne neobstojí." Generálny prokurátor Milan Hanzel podobne ako Hrubala poukázal na etický problém celej situácie. Pre Slobodnú Európu tento rozmer podčiarkol aj minister vnútra Ivan Šimko, podľa ktorého má prípad dve roviny: AUDIO: „Nemôžem tolerovať prejavy intolerancie, ktoré v spoločnosti existujú a ktoré jednoducho do demokracie nepatria. No a samozrejme, tá druhá poloha je trestnoprávna, ku ktorej sa minister nemá čo vyjadrovať.“ Právny zástupca novinárky Ján Hrubala prišiel s právnym názorom, podľa ktorého to bol policajt, ktorý porušil viacero ustanovení policajného zákona a zákona o štátnej službe policajtov, pokiaľ ide o zachovávanie cti a dôstojnosti tých, s ktorými prichádza do styku. Teda, že policajt neporušil len etické normy správania, ale aj zákon, ktorý ho k ich dodržiavaniu zaväzuje. Dodajme ale, že inšpekcia ministerstva vnútra už pred pár týždňami konštatovala, že policajt zákon neporušil. Napriek tomu šéf inšpekčnej služby pociťoval, podobne ako minister vnútra, potrebu novinárke sa z etického dôvodu ospravedlniť. Už to ukazuje, že prípad Havrľová sprevádzajú rôzne pohľady. Niet preto divu, že sa verejnosť môže cítiť zaskočená, keďže celá kauza sa obrátila len v neprospech novinárky, ktorá má byť trestne stíhaná, kým policajt zostáva „mimo hry“. Malou útechou je pre Havrľovú fakt, že z postu krajského riaditeľa policajného zboru odíde - na návrh ministra - jeho nadriadený. Otázniky o etickej úrovni príslušníkov policajného zboru, ktorí majú povinnosť hájiť práva každého občana bez výnimky, tak preto v slovenskej spoločnosti zostávajú visieť naďalej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...